DARK SOUL

3

Prebudil ma hluk. Dievčatá v plnom prúde kecali a na mne pristala voda zo železného vedra. To není pravda! Ja som mokrá! 

,,Vstávaj ty špina!" zvrieskla na mňa nejaká postaršia žena. Posadila som sa na špinavý matrac. Síce som na ňom ležala, ale aj tak je dosť mokrý. A o tom veľkom čiernom kabáte čo mám na sebe ani nehovorím. Keď budem v ňom sedieť určite prechladnem. Je tu totiž zima. Ale už mi tak nevadí.  

,,Vyzleč ho ty nevďačnica. Musíš všetko zašpiniť tvojimi krivými rukami?" zašpiniť ? Ako vážne? Je síce pravda, že som špinavá, ale nemôžem za to, že som ležala na zemi nahá a krvavá! A ten špinavý matrac? To akože ja som ho zašpinila? Toto je zlý sen. 

Naťahovala sa ku mne rukami, že mi ho zoberie. Aj by som jej ho pokojne dala, ale ja som nahá! Dočerta!  Mala už na mne ruky (na kabáte) a už už mi ho išla zobrať keď ju prerušil hlas. Bol to ten človek, ktorý ma našiel na zemi. Ako to viem? Hlas. Pamätám si iba štyri hlasy. Bolo ľahké ho k niekomu priradiť.

Stál nad nami ako boh pomsty. Tváril sa vážne. Ako sa ku nám nakláňal tak mu do oči padali vlasy. Jeho husté, celkom už dlhšie tmavo-hnedé vlasy. Mal hnedé až takmer čierne. Hneval sa.

,,Daj od nej ruky preč. Pod tým kabátom nič nemá." hneď ako dopovedal tak sa narovnal a kráčal pomedzi dievčatá. 

,,Prepáčte, pán Reed." stihla pípnuť. Mala som pocit, že ju ani nepočul. 

Neviem čo sa tu deje. Ale dievčatá sa prezliekajú a jedia normálne a hlavne zdravé jedlo. Žiadny kúsok chleba a voda. Jedno z dievčat malo pomazánku a druhá zas vajíčka.  Ta pyšná si tam stále prehadzovala vlasy z jednej strany na druhu. A usmievala sa na každého. Počkať teda iba na "pána" Reeda. Niečo sa tu deje. A je to zvláštne. 

,,Ako sa voláš?" opýtal sa ten zas istý človek čo aj minule. To on by mi mohol povedať to svoje lebo neviem ako ho volať.  Už viem. Pán nedočkavý a netolerantný voči ostatným! 

,,Rozhodla si sa mlčať? Fajn!" obišiel ma a dával dievčaťu vedľa, ktoré mi minule ponúkalo kúsok chleba.  Nechcem, aby ma niekto ľutoval. Už som videla ako to dievča na mňa pozrelo. Nech je rada, že aspoň ona niečo dostane.

,,Nevynechal si niekoho?" opýtal sa zo zvedavosťou v hlase Reed.

,,Nemyslím si." jednoducho povedal a ďalej podával jedlo. Ignorujúc jeho intenzívny pohľad. 

,,Pekne krásne sa vráť a daj tejto tu jedlo." 

,,Nezaslúži si." 

,,Vážne? A čo ti tak táto tu mohla urobiť? Potrebuje jedlo. Počul som, že ani včera nedostala vieš mi to vysvetliť?" prikráčal ku nemu. Nezabudol mi venovať hnusný pohľad. 

,,Neodpovedá a ani nekomunikuje. Lezie mi s tým na nervy! A k tomu sa tak priblblo usmieva!" zasmial sa. 

,,Si robíš srandu? To kvôli tomu? Nebuď smiešny." pokrútil hlavou a ešte sa raz zasmial. 

,,Nie. Je to blbá krava. Nevidíš to? No keď ti to tak prišlo vtipné tak sa jej opýtaj. Možno tebe niečo prezradí." všetci stíchli a upriamili na nich pohľad. Nikto ničomu nechápal. 

,,No fajn. Povieš nám niečo o sebe?" to vážne? A čo také? Mám si vymyslieť nejaký môj bývali život? 

,,Vidíš nič ti nepovie." jasné, že nie keď nemám čo. Debil...

,,Daj jej to jedlo." čudujem sa, že stále na tom trvá. Iba si vzdychol a podal mi tanier s vajíčkami.  Zobrala som si ho a chystala sa jesť.

,,Ďakujem?! Nevďačnica." odišiel za inými. Zaujímalo by ma čo tu robíme. Na čo sme tu? Prečo sú zrazu ku nám dobrý? 

,,Reed? Keď je tá sobota povieš nám koho zoberieš hore?" prehovorilo to čudné dievča. Kedže je momentálne zapnuté svetlo je každého dobre vidieť. To dievča vo vedľajšej cele ma nádherne ryšavé vlasy. Páčia sa mi. Táto tu, ktorá a to citujem:"Volaj ho Pán Reed! Iba ja ho môžem volať menom!"  alebo alias pyšná kráska prehadzujúc si vlasy. Vyzerá ako modelka. Blond vlasy, pekné plné pery. Ale tá povaha. Ako falošne rozpráva. Keď je tu s nami sama tak vytŕča pazúry, ale keď je tu Reed tak je zrazu jemná, nežná a láskavá. Proste je pretvárka. 

Neviem čo myslela tým hore a prečo to ma súvis so sobotou? Je tu dosť veci, ktorým nechápem. A asi tak ľahko nepochopím. Mám pocit, že nie som práve najmúdrejšia. A ešte jedno. Nemám rada vajíčka. Nechutia mi. Mám pocit, že budem ďalej hladná. 

,,Neboj sa nič. Také veci by ťa nemali zaujímať. Ale keď to tak potrebuješ vedieť a je to dôležite v tvojom živote. Tak fájn budeš to vedieť večer ako aj ostatné." skĺzol jej úsmev z tváre a ďalej si hrala so svojimi vlasmi.