DARK SOUL

40.

...Pohľad Reeda...

,,Alex Cox?" opatrne som začal. Boli sme tu sami medzi štyrmi stenami s mužom, ktorého prvý krát vidím.  

,,Kto ste," nedôveryhodne sa opýtal. A oboch premeral svojím pohľadom. Allison stála mierne za mnou a neopúšťala moju dlaň. Bol som z toho mierne nervózny, ale dokonale som to zakryl. Nepovedala to nahlas, ale viem, že sa bojí. Cítim ako sa trasie.

,,Známi," prehovorím chladným hlasom. Nespokojne sa usadil na svojej posteli. 

,,Poviete nám o vašej dcére?" začal som mierne a chvíľu počkal či z neho niečo dostaneme. Je jediný, ktorý nám môže dať odpovede.

,,Anabelle bola nádherná. Bola nežná a krásna."

,,Čo sa s ňou stalo?" 

,,Ja...ja neviem. Ja som im nechcel ublížiť. Veď to bola moja rodina!" zvýšil hlas až som pocítil ako Allison cúvla. 

,,Komu ste nechcel ublížiť?" pozrel sa na mňa tým pohľadom. Previnilým pohľadom sa zahladil do steny čo je oproti nemu. 

,,Emily. Bola moje slnko. Žiarila energiou a láskou. Nechcel som jej ublížiť, ale keď ona jej o ňom povedala!" bol zmätený a nahnevaný, ale aj smutný. Všetky emócie sa v ňom miešali. Bolo to cítiť na celú miestnosť. 

,,O čom hovoríte?" 

,,Daxon a Emily. Jeden pre druhého stvorený," povedal pohoršene. Tie mená zo svojich úst vypľul akoby to bol nejaký odpad. Tvár sa mu premenila do znechutenej grimasy. Prehrabol si svoje riedke a mastné vlasy.

,,Liezol mi na nervy! Začal som sa s ňou hádať. Vykričal som jej do tváre samé hlúposti. Keď som povedal, že je dobre, že zomrel nahnevala sa ako nikdy. Nemal som to robiť.  Ah čo som to len urobil," hlavu si položil do trasúcich rúk. A prerývane dýchal.

,,Čo ste urobili Alex?" bál som sa to opýtať. Lebo som mal tušenie čo urobil. 

,,Nesúďte ma. Nemáte a to právo."

,,Nie som tu pre to," upokojil som ho a dal tým pocítiť, aby prezradil to svoje tajomstvo.

,,Čo chcete odo mňa? Prečo ste prišli?" pohľad zdvihol ku nám so zamračeným výrazom. 

,, Zistiť čo sa stalo."

,,Udrel som ju v návale hnevu, dobre? Nechcel som. Potom sa to stávalo pravidelne. Neviem čo sa to so mnou stalo..." hlas mal zlomený a oči plné smútku s nádychom sĺz. 

,,Vznik vašich hádok bol Daxon?"

,,Hádali sme sa o hlúpostiach. Ale áno všetko sa to začalo ním," priznal sa a postavil sa. Prešiel k svojmu oknu a stál tam s pohľadom upreným niekam. 

,,Povedali ste, že niekomu o ňom hovorila."

,,Allison. Narozprávala jej hlúposti. Toho človeka niekto zabil. Vedela kto to urobil," prvý raz ju spomenul čo ma prekvapilo, aj ju samotnú. Pocítil som ako sa jej tep zvýšil. Dlaň, ktorá bola v mojej ruke sa pomaly začala potiť.   

,,Povedala vám to?"

,,Bola blázon. Šialená, vravela mi, aby som to povedal Allison keď bude mať osemnásť." 

,,Povedali ste jej to?" znervóznel a pokrútil hlavou. 

,,Zbláznil si sa? Veď je to hlúposť. Nechcel som, aby myslela o svojej matke, že je drbnutá," vybehol na mňa a prudko sa otočil. Opäť si sadol na posteľ. Nevyzeral, že by bol nejak moc extra chorý.