DARK SOUL

11

,,Ty sa ešte pýtaš? Prečo si to urobil? Došľaka nikto od teba nič nechcel. Prečo? O nič som ťa nepožiadala! Už ma nechaj na pokoji. Nič od teba nechcem a ani nepotrebujem." odstrkla som ho a bežala do svojej izby.  A tam som sa zavrela. Momentálne nechcem nikoho vidieť. Sarah mala pravdu. Som hlúpa. K tomu teraz vyzerám ako najviac falošný človek, ktorý podráža nohy druhým. Ako som to mohla dopustiť? Som hlúpa? Nie už si to nemyslím lebo na mňa také slovo ani neexistuje. Som iba hanbou. 

Ako som vošla do tejto izby a zosypala sa na zem nepohla som sa ani na krok. Stále tu sedím a moje líca už pomaly schnú. Nemôžem uveriť, že niečo také sa stalo. Načo som ja len tu hubu otvárala? Som príšerná a mám pocit, že je to aj tak stále slabé slovo.  Potrebovala som si oddýchnuť a aspoň na chvíľu sa zbaviť zlých myšlienok. Tak som zvolila sprchu.

Nepomáhala teplá, prešla som na chladnú. Stále ma to prenasledovalo. Keď som zatvorila oči opäť sa mi zjavil obraz dievčaťa, ktoré sa krčilo v rohu. Dočerta! Serie ma to že neviem kto to je. Preto som si pustila ľadovú. Nech ma to trochu schladí. Zbytočné. Vyšla som a úplne kašľala na to či som mokra alebo nie. V rýchlosti blesku som si na seba navliekla veci aj keď mi to išlo trochu ťažšie. 

Vyvalila som na posteľ a sľúbila som si, že dnes nikam nejdem. Vôbec na spoločnosť nemám náladu. Po niekoľkých minútach sa mi aj podarilo zaspať. 

,,Deje sa niečo?" dotrepal sa niekto do izby a tak ma vyrušil v spaní. Bola to Rose. Nemála som odvahu sa jej čo i len pozrieť do jej oči. Skryla som sa pod paplón a trucovala. Určite už všetko vie. Som príšerná. To vie čo si o mne asi tak myslí. 

,,No ták. Neviem čo sa to deje, ale viem že je to zlé, veľmi zlé." jemne ma odkryla, aby sa na mňa mohla pozrieť.

,,Nenahneváš sa na mňa?" pomaly a hlavne opatrne som nakukla do jej očí. Bojím sa. Bojím sa, že stratím jedinú osobu, ktorá mi tu vždy pomáha.  Pokrútila na znak súhlasu. Preglgla som a chystala sa prehovoriť.

,,Sarah mi povedala, že som ju nahuckala proti Reedovi a že som mu žalovala ako ma všetky nemáte radi. Obvinila ma, že je to moja vina. A že som hlúpa, falošná a podrážam vám nohy..." opäť som sa hlasno rozvzlykala a začala na novo plakať. Neviem sa jej ani do oči pozrieť. Nemôžem.

,,To nič. Bude to všetko v poriadku," hovorila a vtisla si ma do objatia.

,,Ja som nechcela a ani som mu nič také nehovorila. Iba to, že nechápem prečo ma Sarah nenávidí. To je všetko čo som mu povedala, prisahám..." hovorila som a skrývala si hlavu do jej záhybu medzi ramenom a krkom. 

,,Vieš aký rozruch nastal? Keď som prišla stál tam Reed celý vystretý a kričal. Pohádal sa so Sarah. Bolo to niečo hrozné. Ona odišla s plačom a Reed stihol rozbiť pohár a niekoľko tanierov. Odišiel preč z domu. Dievčatá boli šokované. Keď obidvaja odišli nastal veľký rozruch. Nikto nevedel čo robiť. Lucas s tým nevedel čo robiť tak sa na to všetko vykašľal a tiež odišiel do svojej izby. A keď som sa pýtala čo sa stalo nikto nič nevedel. Proste vraj po tvojom odchode sa tam začali hádať,"  božemôj. Snáď sa nikomu nič nestalo.

,,A to je iba moja vina." zafunela som a hodila sa na posteľ. Nevládzem. Jedná blbosť za druhou. A to všetko kvôli mne. Keby som si včera držala ústa. Nie ja musím všetko pokašlať. 

,,Prinesiem ti čaj? Choď sa vyspať. A podľa mňa to tvoja vina nie je. Veď si mu nič nehovorila, aby jej prehovoril do duše nie? Prosím neobviňuj sa. Iba zbytočne trpíš," postavila sa a vybrala sa na odchod. Je fajn. Čo fajn, je skvelá a vždy je tu pre mňa. A vždy mi chce nejako pomôcť. Ale toto je teraz na mne. Nechcela som, aby nastal veľký rozruch. Sarah to bude dávať za vinu mne. A popravde pochybujem, že iba ona. Každé jedno dievča sa proti mne obráti. Nevedela som, že sa tam pohádajú a ani som to nikdy nechcela. Bože som, ale ja hlúpa...

Je čas obeda. Celý čas som tu a ani neplánujem sa z tadiaľto pohnúť. Môj čaj mi už dávno vychladol. Nemám na nič chuť. Všetko čo robím je váľanie v posteli. A stále dookola rozmýšľam nad tým čo sa stalo. Prečo jej to hovoril. A je naozaj všetko čo mi Sarah povedala pravda? 

,,Môžem?" nesmelo sa opýtala Rose. Pozrela sa na mňa a aj na ten plný hrnček čaju. Pokarhala ma pohľadom.

,,Povieš prečo si to nevypila? A vravím, že sa už tým čo sa stalo netráp. Sarah čo sa týka Reeda je niekedy fest preafektovaná." nemám už ani chuť rozprávať. Je mi zo seba zle. Aj keď podľa nej by som sa tak nemala cítiť. Tak prečo sa tak cítim? 

,,Ah no nič. Priniesla som obed. Dnes bola skvelá paradajková polievka. Tak som ti ju priniesla." usmiala sa na mňa a podala mi ju. Slušnosť mi kázala, aby som ju prijala, ale ja fakt nemám na nič chuť. Zvláštne. Pritom som nejedla ešte nič. 

,,Rose? Môžem ti ešte niečo povedať?" pohľad som upriamila na ňu. Prikývla a posadila sa ku mne na posteľ. Trochu som si odkašľala a nabrala nejakú tu odvahu jej to povedať.

,,V noci sa mi niečo snívalo. Teda neviem či to bol sen alebo spomienka..." odmlčala som sa a pozrela na ňu. Usmiala sa a bolo vidno, že je rada, že som si na niečo spomenula. Ale keď videla moju zachmuranú tvár úsmev ju prešiel. ,,Dúfam, že to bol sen. Lebo som sa nachádzala v tmavej miestnosti a bolo tam jedno dievča. Ja neviem...bolo to tam strašné. Bála som sa. A keď sa otvorili dvere. Muž v nich, ktorý hovoril, že som jeho dcéra ma tam spútal. Reťazami, chápeš? Zobudila som sa, ale predtým ma nazval jedným menom a hovoril, že  ma dostatočne nepotrestal. Bolo to psycho a nakoniec mi uštedril kopanec do brucha. Potom som sa našťastie prebrala. Ja..." štípali ma oči. Strašne. Keď ten človek tvrdil, že je môj otec tak prečo to robil? 

,,To je mi ľúto...Poď sem," roztvorila svoju náruč a poriadne, dlho ma objímala.