DARK SOUL

16

,,Tak po prvé obchodujem s ľuďmi," tak toto nemyslí vážne... 

,,S ľuďmi..." povedala som potichu a zaskočené, pretože takto sa momentálne cítim. Ako môže obchodovať s ľuďmi? Naozaj som si myslela, že má v sebe kúsok ľudskosti a bolo mi ho ľúto, že stratil otca? Tento človek si nezaslúži nič. Pochopila by som keby niečo predáva, ale ľudí? Oh bože Kate...

,,Predávate Kate?" zdvihla som pohľad zo zeme a konečne sa na neho pozrela. Hnusí sa mi. Vstala som som a kráčala k dverám. Nemôžem s ním byť v jednej miestnosti.  

Odrazu som pocítila na ruke ľadový dotyk. Jeho ruka mi chytila moje zápästie. 

,,Teraz si sadni. Nie je to tak ako si myslíš." vytrhla som svoju ruku z tej jeho a naspäť sa posadila. A neochotne som sa na neho pozrela. Už stál pri okne a pozeral von. 

,,Nepredávam ju. Určitý ľudia mi ich dávajú, aby som ich pripravil," otočil a pozeral sa na mňa.

,,Pripraviť? Akože načo na sexuálny život? A ako byť niečou hračkou a slúžkou?" opýtala som sa. Nechápem to. Načo by mu posielali ľudí? Nechápem. Blbosť.

,,To už nie je moja vec čo s nimi robia. Ja mám určite pravidlá a oni to vedia," takže pravidlá. Je nechutný.

,,A ako ich pripravujete? Na čo? Preboha veď to je blbosť. Lucy a Lucas o tom vedia?" není možné niečo také. Zaujímal by ma ich názor na to.

,,To záleží od klienta. Je to na ňom na čo mám danú osobu pripraviť. Už som povedal není to moja vec na čo ju klient potrebuje pripraviť. Áno vedia. Lucas je môj zástupca." takže to vedia. Sú s tým v pohode? Nikdy by som si toto o nich nemyslela. 

,,To je všetko čo mi k tomu poviete?" to nemyslí vážne. 

,,Čo si myslíš že ti k tomu poviem?"

,,Aj mňa predávate však," povedala som skleslo a pozrela no moje nohy. On nemyslí ako sa druhý cítia jemu záleží iba na peniazoch. Záleží mu iba na tom čo získa.

,,Nie prečo by som to robil?" 

,,No ja neviem lebo predávate ľudí?" 

,,Ja ich nepredávam. Mne ich klienti privezú. Dohodneme sa, podpíšeme zmluvy a ja ich iba pripravím po nejakom čase si pre nich prídu. Ja dostanem peniaze a ony naspäť to čo im patrí," z jeho hlasu už bolo cítiť, že pomaly, ale určite chytá nervy.

,,To je všetko čo ste mi chceli povedať?" 

,,Hej," vstala som a kráčala už po druhý krát k dverám. 

,,Počkaj. Nieje to všetko čo som ti chcel povedať, ale proste neviem ako na to," to nemyslí vážne. Tak on nevie niečo povedať? Je jak nejaká baba. Bol nervózny.  

,,Tak hovorte k veci."

,,Už mi prestaň vykať! Lezie mi to na nervy! No na tu noc zabudneme. Ten incident, ktorý sa stal. Obidvaja sme tam nemali čo robiť budem rád ak sa o tom nikto nedozvie." prikývla som a opäť si sadla. Začínam sa trochu báť. Po chvíli si prisadol ku mne a začal hovoriť.

,,No a je tu ešte jedna vec, o ktorej by si mala vedieť. Všetky dievčatá to vedia. A každá to inak zobrala. Neviem ako budeš reagovať. "

,,Vidím, že to bude niečo zlé," veľmi zlé. 

,,Som upír." povedal rýchlo a čakal na moju reakciu. On si zo mňa strieľa? Začala som sa smiať. Nič také neexistuje. Ale keď som videla jeho kamennú tvár, pochopila som. Blbosť. Totálna blbosť. Niečo ako upír predsa neexistuje. To že ma našiel pohodenú na zemi neznamená, že musí so mňa robiť blázna. 

,,Si naozaj vtipný," postavila som sa išla preč nemá to zmysel. Na vtipy nemám náladu. Keď som bola už pri dverách zrazu sa tam zjavil Reed. Sedel pri mne. Ako by sa tu dostal tak rýchlo a hneď ku dverám? Nepočula som, že by utekal. Ako to sakra spravil? Čo sa tu sakra deje? 

,,Nikam nejdeš. Ja to myslím vážne." povedal výhražným tónom. Mám sa báť?

,,Lenže to je úplná hlúposť čo si povedal. Ja ti neverím." pokrútila som hlavou a chcela už isť preč. Neviem prečo, ale necítim sa tu dobre. 

,,Chceš dôkaz?" rázne som prikývla. Otvoril dvere a vyhodil ma na chodbu. Ledva som sa udržala na nohách, ale ustala som to. Má neuveriteľnú silu.Celá som zaskočená z jeho správania. 

,,O pol hodinu dole pred hlavnými dverami. Obleč si niečo teplé." a zabuchol mi dvere pred nosom. Ostala som tu ako obarená. Čo sa sakra zas deje? Ja s ním nikam nechcem ísť. On není v pohode. V hlave to nemá v poriadku.

Upír veď nič také neexistuje. Možno v nejakých rozprávkach a knihách. Ale v reálnom živote? Určite nie. Blbosť. Po ceste som si šomrala po pod nos hlúpe nadávky na neho a na jeho vymyslenú blbosť. Vraj upír. 

Išla som sa teda obliecť. Vôbec netuším ako to myslel, že teplo. Načo sa mám obliekať keď vonku svieti slnko? Nedáva mi to zmysel. Ako asi všetko čo sa tu deje. Obliekla som si zelenú mikinu a obyčajné čierne legíny. Tenisky som si zobrala do ruky a išla dole. Aj keď viem, že mám ešte dosť času. Pôjdem za Agátou určite tam má niečo sladké na ukľudnenie. Vôbec nie som si istá či s ním mám niekde ísť.  

Zobrala som si od Agáty čokoládovú tyčinku plnenú karamelom. Bola moc sladká.  Ale aj tak som ju zjedla. Keď som sa vrátila pri dverách čakal už Reed. 

,,Lucy dávaj tu na nich pozor." povedal okoloidúcej Lucy a už vychádzal von. Zostalo mi ho iba nasledovať. 

Ahojte. Prajem vám všetkým krásny zvyšok dňa. A kedže je posledný týždeň prázdnin chcela som vám aspoň trochu urobiť radosť a potešiť vás, aby ste neboli smutný kvôli koncu augusta. Lebo momentálne sa cítim na nič a ničí ma myšlienka, že pondelok už idem do školy.  A čo sa týka príbehu neviem ako budem stíhať cez školu písať, učiť sa a chodiť aj na doučovanie. Ale verím, že to nejak zvládnem cez tie víkendy. Budem musieť :D takže užívajte posledné dni voľna a verím, že sa vám páčila časť. 

Veľmi si vážim, že tento príbeh čítate a kvôli vám máme okolo 580 prečítaní. Možno sa niekomu zdá to číslo malé, ale pre mňa je to neuveriteľné. 

+  sme sa spoločne umiestnili na 2 mieste v #soul (dokopy je tam 75 príbehov)