DARK SOUL

23

Ležala som na posteli nejakú tu chvíľu a premýšľala. Je nejaký upír, ktorý má znamienko duší? Sú ešte taký? 

,,Je spoločný obed. Poď," vbehla mi do izby Rose. Zľakla som sa jej. A to veľmi. Skončila som na zemi a vystrašene na ňu pozerala.

,,Prepáč. Mala som colu," 

,,Nabudúce zaklop," postavila som sa najrýchlejšie ako som vedela a zatvorila knihu, ktorú som následne prikryla dekou. 

,,Čo tam máš?" natiahla svoj krk a pozrela sa na deku.

,,Ja...ja...nič. Vlastne nič. Iba taká kniha," povedala som narýchlo. Neviem klamať. 

,,Aha no nič. Ideš?" opýtala sa nakoniec a kývla hlavou smerom ku dverám.

,,Hej. Len idem ešte na záchod," prikývla a odišla z izby. Za čo som bola vďačná. Zobrala som knihu a odložila ju do skrine ku ponožkám. Na záchod som vôbec nešla. Bola to len výhovorka a tajne dúfala, že Rose odíde z izby. A vyplnilo sa to. 

V miestnosti neboli všetci. Zopár dievčat tu chýbalo a samozrejme tu ani nebol Lucas, Reed, Lucy a ich matka.  Sadli sme si na svoje stále miesto a pozorovala som okolie zatiaľ čo Rose sa s nejakým dievčaťom vykecávalo. Po chvíli prišli ostatné dievčatá. Nastal ešte väčší hluk a ja to úspešne ignorujem. Po čase prišiel Lucas s Lucy. Nemali náladu čo sa o Lucasovi nedá povedať vždy. Ten je vždy plný energie a hrejivého úsmevu. Asi kvôli matke. 

Spomínaný prišli posledný.

,,Hej veď kľud. Sme snáď v nejakom zverinci?" zvýšil hlas, aby všetkých prekričal. Čo aj veľmi zaúčinkovalo. Všetky stíchli a čakali čo sa bude diať ďalej. Popravde aj ja som zvedavá. 

,,Sedeli sme tak, aby jedno voľné miesto bolo pri Reedovi. A tu nastal problém. Všetci sme sedeli až na jednú dievčinu. Tá čo prišla s jeho matkou. Reed na ňu pozrel s nadvihnutým obočím.

,,Nemám si kde sadnúť," 

,,No ale to je tvoj problém. Matka mala prísť sama. Nerátal som s tým, že niekoho dovedie. Ja som sa zariadil tak ako mi bolo povedané," neveriacky pozrela na neho ako asi každý jeden z nás. Lucas sa uškrnul. Očividne ju Reed nemá rád a Lucas to vie. Doslova si vychutnával túto situáciu. Žeby jeho dobrá nálada sa opäť vrátila?

,,Ah fajn. Ktorá z vás nie je až tak hladná a príde sa potom najesť, pretože túto slečna nemá miesto," pohľadom prešiel zhruba po každej z nás. 

,,Ja prídem neskôr. Aj tak mi nie je moc dobre," ponúkla som sa a chystala sa postaviť. Dievča stojace vedľa Reeda na mňa pozrela a premerala si ma. Nemá ma rada. Nechápem prečo. 

,,Ale ja chcem sedieť pri Reedovi," odsunula som stoličku a postavila sa.

,,Tak sa dievčatá posunú o jedno miesto doprava," a tak ako som povedal aj dievčatá urobili. Dievča si sadlo a milo sa usmialo. Nejaká panička. To vie dokedy tu budú musieť byť. Keď som popri nich prechádzala Reed mi venoval pohľad. Nechápem. 

Vrátila som sa do izby a sadla si na svoju veľkú parapetu. A len tak pozorujem svet za oknom. Teda skôr záhradu. Tentoraz bola prázdna. Stromy už pomaly strácali listy. Zachviľu tu bude už zima. Neviem kde to sme, ale počasie sa tu celkom rýchlo mení. Ani som nespozorovala nejakú jeseň. Síce bolo cítiť zo začiatku ako som sa tu objavila, že je jeseň, ale bola teplá a priemerne slnečná.