DARK SOUL

21

...Z pohľadu Reeda...

Keď sme dorazili z našej "prechádzky" schytal som poriadnu facku a nevraživý pohľad od mojej moc starostlivej sestry. Za chrbtom som počul ako dievča za mnou zhíklo. Nečakala to, čo ja nemôžem povedať. Už som celkom zvyknutí na takéto prejavy Lucy. Lucas ma iba obišiel a mieril si to ku nej. Objal ju. Nečakal som to, bol som naozaj zarazený, ale nedal som to na sebe poznať. Ma predsa pravidlo, ktoré mu zakazuje si niečo začínať s niekym v tomto dome. A to vlastne platí pre všetkých. Otočil som sa a mieril si to ku mne hore. 

Keď som vyšiel pomaly po schodoch a dostal sa ku môjmu alkoholu vo vitrínke, vydýchol som a nalial si jeden pohár ohnivej whisky. Sadol som si na gauč a iba tak sedel s pohárom v ruke utopený v mojich temných myšlienkach. 

Skoro ráno dorazil Sam. Je to môj dobrý kamarát. Poznám ho už od detstva a vždy stojí pri mne, pomáha, niekedy rieši moje problémy. Jedno dievča sa mu zapáčilo ale nechcel si s tým špiniť ruky a dal ju mne. Kedže moja práca je vychovať z dievčat lepších ľudí a neskôr aj upírov tak som ju zobral do môjho "domu". A teraz si prišiel po Kate, po to dievča, ktoré tu nechal. Keď som ju videl mal som dosť. Dávam rázny dôraz na to, aby dievčatá pri odchode nerevali. Mal som už nejaké tie prípady, ktoré revali tak veľmi že až kupci zrušili obchod a ja som musel im hľadať niekoho iného. Je to choré, ale zároveň aj trochu chápem. Predsa len tie dievčatá tu strávia nejakú tu dobu a vytvoria sa tu kamarátstva. Našťastie Sam nič neriešil a odišiel s plačúcou Kate. Videl som mu na očiach ako sa potešil keď ju zbadal. Kate má šťastie, Sam je dobrý človek. Nikdy neublížil žene. Čo sa o niektorých mojich zákazníkoch nedá povedať. 

Celý deň zbehol celkom v poriadku. Vybavil som ešte zopár nejakých zmlúv a urobil si celkom voľný deň pri telke.  

Po necelých premárnených hodinách mi pípol mobil. 

Oskar Montrose: Dnes môžme?

Ja:  O 8:00 p.m  

Pomaly som sa išiel obliesť a zavolal som aj Lucasa. Pán Montrose má pre mňa vraj celkom výhodnú ponuku. Tak som na to celkom zvedavý. 

,,Chcel si  niečo?" 

,,Áno. Potrebujem si s tebou pohovoriť,"

,,Ježíš Reed. Nemám s ňou nič, dobre vieš, že si s nikým nemám nič začínať. Bolo to iba sprosté objatie, aby som ťa naštval," zamračil som sa na neho. Naštvať? Tak to sa mu aj celkom podarilo. 

,,Nechcel som sa o tom baviť. Pojebaný Montrose sa chce stretnúť. Choď sa obliesť," 

,,Nové dievča? Nehovorili sme, že neberieme žiadne?"

,,Keď je tak nedobytný a mám ho plné zuby. Musíme to raz a navždy s ním skončiť," konečne prikývol a odišiel. 

Nastúpili sme do auta a vyrazili. Cesta síce chvíľu trvá, ale však snáď počká.

,,Meškáme," 

,,A koho to zaujíma?" uškrnul sa a ja som prudko otočil volantom. Milujem rýchlu jazdu a rýchle autá.