DARK SOUL

12

Čas večere sa neuveriteľne blížil. A ja som stále nevedela či sa jej zúčastním. Ale zas chcem spôsobiť nejaký ďalší problém? To radšej tam pôjdem a prežijem od všetkých nejaký ten škaredý pohľad. Musela som sa nejak dať do kopy. V tomto oblečení sa tam určite neukážem.

Hodila som si na seba nejaký biely sveter a rifle s vysokým pásom. Vlasy som si nechala rozpustené. To oblečenie je pekné, ale niečo tu nesedelo. Samozrejme moja tvár. Tmavšie kruhy pod očami, suché pery a smutný výraz. Vlastne je mi to jedno. Nie každý je dokonalý.

Keď na hodinách ukazovalo 6:55 p.m tak som sa rozhodla vyjsť z mojej komôrky a premiestniť sa do jedálne. Cestou som stretla Lucy. Myslela som si, že sa na mňa zamračí a bude ma ignorovať. Ale prekvapila ma.

,,Ideš na večeru?" opýtala sa ma s úsmevom na tvári. Prikývla a ďalej sme pokračovali už spolu. 

,,Inak čo sa to ráno stalo?" čakala som to. Celý čas som na nej videla, že sa chce niečo opýtať.

,,Sarah ma obvinila, že som Reedovi žalovala. Ohľadom jej správania voči mne." pokrútila som hlavou a ďalej pokračovala.

,,Lenže nič som mu nepovedala a už dupľom nie, aby za ňou išiel a hovoril jej ako sa ma ku mne správať." sklonila som hlavu. Všetko som pohnojila. Možno je to fakt moja vina. Kebyže ho ráno obídem a nič by som mu nevyčítala tak by sa nemusel so Sarah pohádať.

,,Tak nechápem prečo ťa to stále trápi. Pozri není to tvoja vina. Nepovedala si predsa, aby jej dohovoril. A uvidíš Sarah tam teraz bude úplne v pohode. Ona je iba pretvárka." tak to ma riadne potešila. Neviem čo si mám teraz o tom myslieť. Mala by som ju poslúchnuť.

Keď sme vstúpili do jedálne mohli sme vidieť ako tam Sarah narieka s nejakou babou. Jej meno ma nezaujíma a popravde som si ho ani nezapamätala. Oblúkom som ich obišla a mierila si to do kuchyne za Agátou. Potrebovala som vidieť jej úsmev. A pravda je taká, že som tam nechcela byť s nimi v jednej miestnosti.

,,Dobrý večer. Ja len neurobili by ste mi čaj prosím?" opýtala som sa Agáty a čakala ako zareaguje.

,,Samozrejme dieťa krásne. A nevykaj mi toľko. Potom si pripadám ako nejaká stara ropucha."

,,Prepáčte nechcela som vás uraziť," skvelé. Dnes iba všetkých urážam a spôsobujem problémy.

,,Ale tak som to nemyslela. Takže mi tykaj ja som Agáta a ty?" nastavila mi ruku, ktorú som okamžite prijala.

,,Ja si nejak nespomínam na to svoje," sklopila som hlavou a nečakane sa stalo. Stará pani Agáta ma objala. Nebolo to také suché objatie iba kvôli slušnosti. Bolo také vrúcne objatie. Bolo vidno, že je jej toho ľúto.  Mohla som som povedať Allison lenže ja neviem čo je pravda a klamstvo. Možno v kútiku duše chcem aby bol to stále len sen. Nemôže byť to pravda. Nechcem mať takého otca.

,,Ďakujem," povedala som a odišla naspäť do jedálne.

Čo ma najviac prekvapilo, že tam už všetci sedeli. Zatiaľ čo Sarah sa iba prizerala a zákerne vyškierala ja oproti nej som na všetkých vyguľovala oči.

,,Kde si bola?" podišla som k svojej stoličke a sadla si na ňu.

,,A keď s tebou hovorím tak odpovedaj, dívaj sa mi do oči a vstaň!" hlas mal ako samotný kráľ pekiel. Hneval sa a to dosť. Nasucho som polka a opäť sa postavila.

,,Ja..." prerušil ma hlas.

,,Bola za mnou. Necíti sa dobre a chcela sa ma opýtať či budem taká dobra a či jej nepripravím čaj. Hneď potom išla tu. To ja som ju zdržala," prehovorila za mňa Agáta.

,,Nie je to moja vina. Mala som prísť skôr." iba prikývol a nakázal, aby som si sadla. A tak som radšej urobila. Nechápem prečo sa do toho montuje Agáta. 

Večera prebehla v nepríjemnom tichu. Ani Lucas sa neodvážil nič povedať. Každý má pred Reedom rešpekt. Keď sme všetci dojedli Reed prudko vstal a bolo už iba počuť buchnutie vchodových dverí a následne prenikavý zvuk motora. Nikto sa ním nezaťažuje. Každý sa tvári akoby sa nič nedialo. Hneď ako Reed odišiel tiež som sa pobrala.  Vlastne všetci sa radšej pobrali preč.