DARK SOUL

36

V noci som akosi nemohla zaspať. Prehadzovala som sa v posteli z jednej strany na druhú. Po dome bolo počuť tlmené výkriky. Za každým moje telo sa otriaslo od strachu. Mala som aj nutkanie nazrieť čo i len na chvíľu na chodbu a tak pozrieť či všetko je v poriadku. No na tento čim som až tak odvážna nebolo. Predsa kto by sa nebál?  Stále mi avšak  behala po rozume jedná vec. Akých doktorov mala Lucy na mysli keď mi túto záhadnú vec oznamovala?  Mám sa báť a pripravovať na nejaké zákerné otázky? 

Slnko pomaly prenikalo do mojej izby a ja som mohla predstierať, že som sa práve úžasne vyspala. Pravdou však je, že celú noc som ani oka nezažmúrila. S Rose sme išli spolu na raňajky. Potom neskôr sa u mňa zastavila Lucy s tým, že mám ísť do Reedovej kancelárie.

Keď som stála pred dverami na schodoch bez pohnutia, zaváhala som. Mám zaklopať? Je to znak slušnosti, takže asi áno. Moje hanblivé a bojazlivé ja sa odhodlalo zaklopať.

Reed mi otvoril a viedol do známej kancelárie, ktorú som mala možnosť  už spoznať. V miestnosti sedel muž. Celkom už staršieho veku, v ruke držal pero a na stole ležal jeho zošiť. Keď nás zbadal spozornel a upriamil na nás svoj pohľad. Kývol ku Reedovi, že môže odísť a ten nás tu nechal samých. Pokýval hlavou smerom ku stoličke, na ktorú by som si podľa neho mala sadnúť. A tak som aj urobila.   

,,Takže prv než začneme rád by som sa vám predstavil. Volám sa Mgr. Tom Wade. Som psychológ, ktorý je zameraný na stratu pamäte alebo odbornejší názov je amnézia. Poväčšine pracujem iba s takýmito ľuďmi. Vy ste asi Allison," dopovedal postarší muž sediaci naproti. Prikývla som a čakala čo bude ďalej. Je to so mnou zle ak je tu psychológ?

,,Teraz sa vás spýtam pár otázok a bol by som rád ak by ste odpovedali pravdivo. Môžeme začať?" 

,,Áno," prehovorila som s miernou nervozitou v hlase.

,,Na začiatok by som potreboval vedieť kedy sa vaša strata pamäte začala prejavovať. A či ste ju postupom času strácali alebo naraz. Nič o vašom prípade zatiaľ neviem a ani čo sa presne stalo. Len viem, že si skoro nič nepamätáte," hovoril kľudným a melodickým hlasom. Bol milý teda aspoň teraz je taký.

,,Neviem ako to povedať, ale celý môj život, ktorý som žila si nepamätám. Pán Reed ma našiel iba náhodne na zemi v neskorých hodinách. Bola som v hroznom stave. A vlastne od vtedy ako ma našiel na tej zemi vtedy som bola ako tak ešte pri vedomý, už tam som si nič nepamätala," môj pohľad skĺzol ku mojím nohám. Nechcem spomínať na tu noc. Bolelo ma celé telo dúfam, že už sa mi nič takéto nestane. Tom si niečo zapisoval do svojho zošita. 

,,Dobre...Spomínali ste, že ste boli v zlom stave. Popýšte mi tento stav. Ako ste vyzerali ako ste sa cítili a čo vás presne bolelo," keď dopísal pozrel sa s vážnou tvárou na mňa. 

,,  Hmm...bolela ma hlavne hlava. Nič som nevnímala iba bolesť tej hlavy. Po skoro celom tele som mala modriny. Vyzerala som presne tak akoby ste ma hodili do špinavej mláky, pár krát si do mňa kopli a nechali ma v bezvedomí. Cítila som sa hrozne. A kto by nie? Neviem do teraz čo sa mi presne stalo a kto mi to urobil. Cítila som sa zneužitá," povedala som mu iba svoje pocity, ktoré som cítila.

,,Vedeli by ste mi povedať alebo ukázať asi v akom mieste vás ta hlava bolela?"

,,Tu," ukázala som mu približné miesto kde ma to bolelo.

,,Spomínali ste aj nejaké modriny. Čo si o tom myslíte?" 

,,Popravde? Neviem. Možno ma niekto zbil a ja som sa dostala do nejakých problémov. Alebo som už tie modriny mala skôr,"  pri každej mojej odpovedi si niečo zapisoval do zošita.