DARK SOUL

45

Pocit ťaživosti na mojej hrudi som si začala uvedomovať až vtedy keď som sa poriadne nedokázala nadýchnuť. Donútiť moje oči otvoriť sa som pripustila až keď moje telo začalo byť vo veľkom ohni. Keď som tak urobila čakalo ma nemilé prekvapenie a mne v tom okamihu preblesklo mysľou celý včerajší večer. Od rozhodnutia vybrať sa do kuchyne až do zaspatia v tejto posteli s touto osobou, ktorá ma okrádala o osobný priestor a prijatí kyslíku. Jemné odfukovanie sa dostávalo k mojím ušiam. Moje oči boli otvorené doširoka z tohto prekvapenia. A po zistení, že aj tento tu chlap, ktorý vyzerá ako obor s násilníckymi sklonmi môže takt jemne a bezstarostne spať, prosto ma to prekvapilo. Vyzeral, že si po pár dňoch konečne dobre oddýchol a pospal. A poloha, v ktorej sme sa bohužiaľ obidvaja ocitli tomu tak aj nasvedčovala. Ja schovaná pod touto hrubou vrstvou svalstva som sa až čudovala, že dýcham, síce pomaly, ale isto raz prestanem keď v takejto polohe zostanem naďalej.

Musím čo najrýchlejšie odísť. Preblysklo mi ihneď mysľou. Pre dobro seba a všetkých by som mala odísť a včerajší večer strávený s Reedom si nechať pre seba. Ani si neviem predstaviť keby nás teraz niekto uvidel v tejto situácii.

Po tom čo sa mi Reed zveril nevedela som čo bude ďalej. Zas sa budeme tváriť, že sa nič nestalo? Nič si od včerajška nesľubujem, pretože bol opitý a predsa je to Reed. A od neho nevie čo ma človek očakávať.

Nemotorne som sa pokúšala vyvliecť z tejto situácie a ako zbabelec odísť a rozutekať sa čo najďalej. Nevedela som prečo, ale chcela som iba počúvnuť svoju intuíciu. Keď som si myslela, že som z "objatia" voľná tak som sa mýlila lebo dostať sa od Reeda je vskutku ťažké a neuskutočniteľne.

,,Čo to sakra robíš?" ozval sa zrazu podráždený hlas môjho spoločníka. Zastala som v akomkoľvek pohybe a zadívala sa na hlavu Reeda. Vlasy rozhádzané na všetky svetové strany presne ako včera. Hlavu mal uloženú v mojom lone, presnejšie na mojou bruchu. A keď som si očami prešla jeho celou postavu zistila som, že nohy mu vytŕčajú z pod periny a dokonca aj z postele. Vyzeralo to dosť zaujímavo, ale asi mu to nevadilo alebo ešte nebol celkom pri zmysloch. S veľkým bojom rozlepil svoje očne viečka a prezeral si všetko navôkol seba. Vlastne iba to čo mu poľovalo jeho zorné pole.

,,J-ja ... mala by som asi odísť," prehovorila som dosť neisto. Zakoktanie som nevnímala. Celkom som si zvykla, že sa pri ňom zakoktávam a takto to asi ostne.

,,Mala," povedal so zamračeným na jeho tvári. Pomaly, ešte ospalo sa odo mňa odtiahol a ľahol si na voľnú plochu postele, ale už ako človek a mňa okamžite ovanul chlad. Jeho ruky sa automaticky dali do pohybu a zložil si ich za hlavou. Pôsobil uvoľnene aj keď bol celkom v napätí. Opatrne a najjemnejšie som sa zodvihla z teplých prikrývok a vyteperila sa z tejto bohovsky dobrej postele.

,,Včerajšok..." odmlčal sa na chvíľu a moje nohy zastali. Zvedavosť ma pohltila a tak som sa otočila. Čelila som pohľadu bez štipku emócií. Bol ako kameň. Žiaden náznak nejakej vrásky či iný pohyb. Sliny, ktoré sa mi nazbierali v ústach som pregĺga.

,, ...nehovor o tom nikomu. A hlavne nie Lucasovi," zmätene som ostala stáť.

,,Prečo by som to mala niekomu hovoriť a hlavne Lucasovi? Je mi jasné, že včera za teba hovoril alkohol, a taktiež viem, že je to moc osobné. Nie som až tak hlúpa. Potreboval si sa niekomu zveriť a vyrozprávať to je všetko," povedala som mu to čo som cítila a čo vlastne bola aj pravda. O tomto by som nikomu nepovedala lebo viem, že Reed ešte nie je schopný hovoriť za triezva o svojom otcovi.

,,Netvár sa, že vieš všetko. Nič, absolútne ničomu nechápeš. Nejde o to, že som sa ti zveril a ani o to, že sme spolu spali," rozčúlene ku mne hovoril. Avšak ani jeden sval na jeho tvári sa nepohol. Svoje emócie skrýval.