DARK SOUL

19

Keď sme sa vracali z hôr opäť sme išli rýchlo. Musím povedať, že je to krásne a poriadne rýchle. Neďaleko domu sme spomalili a ja som konečne zišla z jeho chrbta. 

Keď sme vošli do domu schytali sme pár škaredých pohľadov a aj nadávok od Lucy a Lucasa. Nechápem.

,,Do čerta kde ste tak dlho boli?! Vieš ako sme sa o vás báli?!" kričala na nás Lucy. Teda skôr na Reeda. Ha ten to schytal. Nebolo mu veľmi do reči.

,,Boli tam lovci. Čo sme mali robiť? Museli sme iba počkať," Lucy zúri. Je celá červená v tvári.

,,Debil," strelila mu facku a odišla. Tak to ma dostalo. Vystrašene som sa pozrela najprv na Reeda a potom na Lucasa. Asi už boli na takéto správanie zvyknutý. 

,,Si fakt debil. Vieš ako sme sa o vás báli? Mohlo sa vám niečo stať," prišiel ku nám Lucas bližšie a už som si začínala myslieť, že aj on mu ide jednu struhnúť . Ale on išiel ku mne. Objal ma. Neviem čo sa tu deje, ale je to čudné. Prečo ma objíma?  

,,Umm si okey Lucas?" 

,,Prepáč, ale bál som sa o vás. Nič sa ti nestalo?" pokrútila som hlavou a objatie mu obetovala. Reed nás s nečitateľným výrazom obišiel a mieril si to ku schodom. 

,,Tak. Okey ten parchant si to zaslúži," 

,,Čože?"

,,Ale len to, že Reed je riadny debil. Lucy sa tu išla zošalieť normálne hotová na psychiatriu a ja som ju nevedel upokojiť. Myslím, že tým objatím som ho aspoň trošku nasral,"  to není pravda. Lucy ho musí mať veľmi rada. 

,,A akože prečo by si ho mal nasrať?"

,,Mám rád ženy. A je tu jedno pravidlo. Nikdy si nič nezačínaj v tomto dome zo žiadnou babou. Toto pravidlo je venované mne," musela som sa zasmiať. Myslela som si, že je sukničkár, aleže až taký? Môže byť na seba hrdý ma svoje pravidlo, ktoré je  venované iba jemu. 

Otočila som sa a išla do izby. Keď som do nej vošla zrak mi padol na hodiny. Ukazovali, že je šesť hodín. Nechápem ako to tak mohlo všetko zbehnúť. Už o hodinu je večera. Pobrala som sa do sprchy a poriadne sa umyla. Navliekla som si na seba nejaké oblečenie a pobrala som sa pomaly dole.

Za stolom už sedeli nejaké dievčatá. Po piatich minútach prišla aj Rose. 

,,Už vieš o tom?" 

,,O čom by som mala vedieť?"

,,No veď..."

,,Ježiš...vieš o tom že sú upíri?" skočila do reči Mira. Zostala som nehybne sedieť. Ani Rose sa nepohla.

,,No ?" popohnala ma Ava. Prehltla som moje nazbierané sliny a chcela im odpovedať. No prerušil má príchod ďalších dievčat, ktoré vrelo o niečom diskutovali. Zatiaľ čo som si všimla ako ide Kate. Sklesnutá hlava a telo mierne pokrčené. Zajtra odchádza. To vie ku komu a to vie ako sa tam ku nej budú správať. 

,,Áno viem o tom," 

Večera zbehla v tichosti. A pomerne rýchlo. Keď bolo po večeri pobrala som sa do izby a išla si konečne ľahnúť po dlhom a ťažkom dni. 

Ráno som vstala okolo ôsmej a išla som rovno na raňajky. Keď som zišla schody všimla som si nejaké kufre. Nejaké hlasy sa ozývali z obývacej izby. Ale ja som mala namierené do jedálne kde ako obvykle boli raňajky už prichystané. Nabrala som si na tanier nejaké tie potraviny a pustila sa do jedla.  

Keď som sa vracala z jedálne stretla som Kate s červenými očami. Brala si svoje kufre a mierila si to ku vchodovým dverám.

,,Už odchádzaš?" opýtala som sa jej. Svoju hlavu zdvihla a pozrela sa na mňa. Jemne prikývla a poťahala nosom. Podišla som ku nej a objala ju. Je mi jej tak strašne ľúto. 

,,Dobre, jasné a ešte raz dík," povedal nejaký muž, ktorý bol s Reedom. 

,,Zamálo," pozreli naším smerom a ja som si až teraz uvedomila čo mám na sebe. Každe ráno sa pred raňajkami prezlečiem. A teraz? Ako naschvál tu pred nimi stojím v pyžame. Čierne pyžamové nohavice a k tomu biele tričko s veľrybou. Je to zlaté, ale nie na takúto príležitosť. 

,,A toto je kto? Ešte som ju tu nevidel. Je nová? A nepredstavíš nás?" do reči sa pustil neznámi muž, ktorý stal po ľavici Reeda. Ten si ma obzrel a uškrnul sa. Debil..

,,Áno je nová. Toto je Sam," pristúpil ku mne a chytil ma za ruku. Jemne na chrbát ruky ma pobozkal a usmial sa. Je to trápne. Prečo to robí? Cítila som ako mi červeň stúpa do líc. A ako som si všimla veľmi sa mu to páči. 

,,Prosím žiadne dotyky veď poznáš pravidlá," 

,,Jasné sorry, ale na meno sa môžem opýtať nie?"

,,Nevie ho," odpovedal za mňa Reed. 

,,Hmm zaujímavé,"poškriabal sa na brade, ,,Koľko?"

,,Čo koľko?" to akože nemyslí vážne.

,,No akože za koľko by si mi ju mi dal,"  

,,To nemyslíte vážne. Ste chorý. Obchodovať s ľuďmi," povedala som a odkráčala naspať do izby. Nemá to zmysel. Aj tak viem, že ako predal Kate tak predá aj mňa. je to len otázka času. 

Takže je tu nová časť dúfam, že sa páči. Musím sa ospravedlniť za moju aktivitu. je to hrozné. Nič nestíham mám minimum energie čiže časti sa budem snažiť vydávať pravidelne. Aspoň raz za týždeň aj keď už teraz viem, že to nebudem stíhať, a že sa mi vôbec nebude chcieť.