Part 34
„My heart finally said,
'enough is enough'.“
Luke's pov.
To či som spravil správne, alebo nie v ten večer, neviem ale už to neodčiním.
Povedal som jej pravdu.
Je to zlé? Zmení sa niečo?
V nasledujúci deň sa zmenilo niečo určite.
Išiel som do školy ako zvyčajne, Michael zahodil obhorený špak cigarety, ako náhle som prišiel, prekročili sme prah a ocitli sa na pozemku školy.
Chodby sa začali plniť študentmi a ja som mal namierené k mojej skrinke, odniesť si skateboard, na ktorom som práve išiel, ľudia sa mi ustupovali a pohľadmi uhýbali.
Tak sa mi to páčilo, byť na vyššom postavení, chcel som aby sa ma báli a ani na mňa nepozreli, lebo vtedy by mohli prekuknúť moje ozajstné ja. A toho som sa bál..
Mieril som do triedy, keď som pohľadom zastihol známu dievčinu v čiernej sukni a bielom tričku.
Otočil som sa nasledoval jej kroky, bolo zábavné, že o mne ani nevedela.
Ako náhle zastala oprel som sa o skrinky a venoval jej úsmev.
„Zdravím.“
Páčilo sa mi, ako sa jej oči zrazu rozžiarili a jej kútiky úst sa vyvrtli do širokého úsmevu. Páčilo sa mi akú moc má môj úsmev.
„Luke, ako sa máš?“ venovala sa svojim knihám.
Nevedel som čo na to povedať, pýta sa snáď na včerajšok a či sa to zlepšilo, alebo je to len normálna otázka?
Pokrčil som teda plecami, v snahe rozhodnúť sa.
Uprel som pohľad na jej ľavé líce, na ktoré som mal dobrý výhľad. Zaostril som, bolo na ňom až neprirodzene veľa make-upu, čo sa mi nespájalo so Shanayaou. Aj napriek make-upu, bolo vidieť modrý podklad.
„Čo to máš na líci?“
Reč tela som sa za ten čas samoty naučil až príliš dobre. To, že stuhla a ako robot sa načiahla k lícu naznačovalo, že sa bojí, bojí sa, že som na niečo prišiel, to, že si ho ihneď prezerala v zrkadle, bolo jasné, že som mal pravdu.
„Shanaya?“ opýtal som sa ráznejšie.
„Nič to nie je, Luke.“ šepla a venovala mi nepekný pohľad.
„Neklam.“ založil som si ruky na prsia a čakal jasnú a pravdivú odpoveď.
„Asi som sa,“ na chvíľu sa odmlčala, „v noci uškrabla a napuchlo mi to.“ vychrlila zo seba.
Následne zabuchla skrinku.
„Musím ísť na hodinu, Luke, vidíme sa.“ otočil sa na špičke a rýchlym krokom sa vybrala k triede.
„Myslíš si, že som taký sprostý, že som ti na to naletel?“ nasledoval som jej rýchle kroky, ktoré pre mňa neznamenali nič viac, len väčšie kroky.
„Neviem o čom rozprávaš.“ nechápavo pokrčila čelo.
„Shanaya,“ zhlboka som sa nadýchol, pripravený začať môj monológ, o tom aký chytrí som aj keď možno na to nevyzerám, no je rýchle odbitie ma predbehlo.
„Čo keby si sa zase pre zmenu nestaral?“ povedala to v tichosti no rázne.
Nemo som ostal stáť na mieste a čakal čo sa stane.
Ona sa otočil a ja som pozoroval už len jej biely chrbát, ktorý sa strácal v dave ľudí, ktorí o ňu nezakopli ani pohľadom.
Hodiny ubiehali celkom rýchlo, moje myšlienky sa snažili vyriešiť Shanayinu poznámku, nechápal som jej. Čo tým myslela, zase?
Pár učiteľov ma vyrušilo v mojich myšlienkových pochodoch, no ja som ich rýchlo schladil.
Konečne zazvonilo, dnes som mal v pláne zdrhnúť z školy, znova. Nemal som náladu na pohľady ľudí okolo, uvedomoval som si totiž, že som sa zdôveril človeku a ona ma odvrhla.
Zase som sám. Bolí to vedieť, že aj napriek jej rečiam ktoré ma mali, akože utešiť, som sa popálil znova.
Ale bola to moja sprostosť sa nechať namotať. Bol to ale skvelý pocit niekoho držať v náručí, cítiť teplo inej ruky v tej mojej, a pocit bozku ktorý vo mne vyvolal až nesmierne bujné pocity. To všetko mi chýbalo, ale bolo mi treba sa znova popáliť?
Zastal som pred skrinkou so zámienkou, že si vyberiem skateboard a odídem, ale pred vchodovými dverami práve čakal riaditeľ a pár učiteľov, zhovárali sa s vrátničkou. To neznačí nič dobré a už dupľom nie možný útek pre mňa.
Otočil som sa teda, a vybral sa do jedálne spolu so žiakmi okolo mňa. Predbehol som pár ľudí a zobral si rovno jedno z pripravených jedál, obzrel som sa po jedálni, v snahe nájsť ostatných debil mojej 'bandy', nebolo by totiž dobré pre náš 'imidž', ktorý aj tak všetko kazí, aby sme sedeli oddelene.
A teraz mi povedzte, či sú tí debili normálni..
Zhlboka som sa nadýchol a zaťal zuby, to naozaj nemyslia vážne.
S výdychom sa pomalým krokom vydal k rohovému stolu pri okne.
Nenávidím učiteľov a riaditeľa tejto školy! Mohol som mať pokoj...
>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>><<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<
:DDDDDDDDDD Prepáčte mi to.. :D
Ježiš ľudia, nemôžem uveriť že som niečo takéto napísala :DDD Smejem sa na tom :D Je to shitty diel D: sorry babes, ale ten koniec nemá chybu! :DDD
Anyway!!! We hit 10K!!!!!!!! CELEBRATE!!
áno, gratulujem sebe (!) a ďakujem vám (!) za krásne číslo na ktoré som sa posledné tri dni tak tešila :D ako odmenu, som sa rozhodla natočiť krátke ďakované video ( viem som strašne trapná :D ) ale aby ste z toho aj niečo mali (!!!) *drums please* MôŽETE NAPÍSAŤ DO KOMENTOV (najviac) 3 OTÁZKY NA KTORÉ VÁM ODPOVIEM, ČO NAJVIAC PRAVDIVO :DD
takže bude Q&A! :) Na ktoré sa teším, skúste ma nesklamať aby som to nerobila nadarmo a čo najviac z vás napíšte kľudne aj jednu otázku :) Fakt by ma to potešilo (:
Otázky sa môžu týkať PRÍBEHU - MŇA - HOCIČOHO :D
Dúfam, že si to vážite :D :)
Anyway, teším sa na to, a urobím to aj keby ste napísali len dvaja, lebo si to zaslúžite za to krásne číslo :)
ILY!
stay with me, see ya soon!! ♥
xx
