Part 30
„Let's go everywhere.“
Nemohla som si nevychutnať tú chvíľku kedy sme boli len ja a Luke spolu s milión ďalšími študentmi v jedálni.
No ako náhle sme ju opustili, bolo nás ešte menej.
Nasledovať Lukove dlhé nohy bolo nemožné.
„Kde ideme?“ spýtala som sa zaujato.
Luke mi len kývol hlavou aby som ho nasledovala, čo bolo pre mňa jednoduché a zložité zároveň.
Ako náhle sme sa blíži tvárou v tvár k vchodovým dverám, obehol ma mráz.
„L-luke, kde ideme?“ trucovito som zastala.
„Nie je to jasné Shanaya?“ otočil sa a venoval mi divný pohľad.
Cítila som že je nervný.
„J-ja-“ moje koktavé slová zastavili tie Lukove.
„Nechceš mi povedať, že si ešte nikdy neušla, že nie?“ na Lukových perách behal pobavený úsmev. Nevedela som či sa mám usmiať tiež, alebo sa báť.
Pokrútila som hlavou, a čakala na jeho odpoveď.
Zrazu ma znova obehol strach z Luka, keď pravou nohou urobil krok ku mne s úškrnom na tvári, no ako náhle sa objavil pri mne a silno ma držal za ruku s úsmevom na perách, ten strach sa vyparil.
„Spoločne?“ opýtal sa a mňa zahrialo pri srdci.
Aj keď som vedela, že to nie je správne, a že si za toto ešte zliznem trest, nemohla som urobiť inak ako povedať:
„Spoločne.“
Ruka v ruke sme prekročili prah školských dverí a mňa ovanul letný vetrík.
Cítila som sa taká voľná a úžasne.
Začala som sa smiať a tancovať okolo. Bolo to šialené ale úžasné, pre mňa.
„Dobre, Shanaya, stačilo by, lebo nás chytia.“ Luke sa na mne dobre zabával, no jeho slová na mňa zapôsobili.
S tancom som rýchlo prestala a nasledovala Luka bok po boku.
„Naozaj si ešte nikdy nebola za školu?“ jeho hlas stále kládol na podklad prekvapenie a neveru.
„Nie, ešte koľko krát ti to mám zopakovať?“ uškrnula som sa a znova si odhryzla z bagety, ktorú mi kúpil Luke.
„Asi až pokiaľ tomu nezačnem veriť.“ usmial sa.
„Raz som vlastne bola,“ začala som vetu, na to sa Luke rozosmial, „ale to sa skoro neráta, pretože som nebola od začiatku vyučovania.“ uškrnula som sa nad svojim rebelstvom.
„Ale aj to sa ráta. Ty moja malá pubertiačka.“ znova sa usmial a ja som si nemohla pomôcť ale moje kolená sa podlamovali pod jeho modrým pohľadom.
„Za to ty si v tom kráľ, nie je tak?“ poznamenala som.
Nasledovalo jeho prikývnutie a obaja sme vybuchli do smiechu.
„Kedy to začalo?“ opýtala som sa zvedavo.
Bok po boku sme putovali ulicami a naše telá sa pomaly ale iste blíži k pláži, čo ma tešilo.
„Ehm,-“ stuhol. „Otcovým odchodom.“ dokončil vetu, pričom sa nepriamo díval pred seba.
Cítila som, že sa rozplače, no to som nechcela, v pomykove som mu chytila ruku a preplietla si s ním prsty, bolo to divoké gesto, ale pomohlo, aspoň mne včera a to som mu chcela vynahradiť.
„Prepá-“ nenechal ma dohovoriť.
„Neospravedlňuj sa, musím sa pohnúť ďalej.“ objasnil.
Prikývla som a obrátila svoj pohľad na slnko vysoko na oblohe.
„Keby som aj ja mala takú odvahu, takú silu to spraviť.“ prehodila som po dlhšej dobe ticha.
Naše ruky boli stále prepletené a mňa to uspokojovalo a dodávalo mi to nádej a pokoj.
„Ja ju nemám. Nikto ju nemáme Shanaya,“ odmlčal sa a zastali sme na hranici piesku a trávi.
Obaja sme si vyzuli naše topánky a chytili ich do rúk.
„Nikto ju nemá...“ zopakoval, no vyznelo to tak básnicky.
Bok po boku sme išli horúcim pieskom, zastali sme až pri veľkých skalách kde sme sa posadili.
Všetko to bolo horúce, slnko pieklo na naše hlavy a piesok nám spaľoval pokožku na nohách, skaly na riti.
Túžila som sa hodiť do mora a plávať, alebo sa len tak močiť a vychutnať si vodu, tak dávno som to nespravila, a tak som po tom túžila.
„Kde ideš?“ Luke po mne kričal, ako náhle som sa rozbehla k moru, otočila som sa v behu a kývla mu nech ide so mnou.
Hneď ako som zastala na mokrom piesku, zaborila som prsty do neho a vychutnala si studenosť krotú mi poskytoval.
>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>><<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<
Well guys :D tu máte túto cheesy časť :D a za to, že som taký dokonalý človek, [áno som :D ] sa môžete rovno prekliknúť na ďalšiu! :3
Ale prosím vás, zanechajte mi aj komentárik... :( Means a lot.
xx →
