Part 21
„Cry as much as you want to but
make sure when you're finished,
you never cry for the same
reason again...“
-Wiz Khalifa-
Luke's P.O.V.
Dneska je ten deň, deň kedy som znova slabý a náladový, emociálny.
Prisahám bohu, že toto nenávidím. Nechcem byť tým čim som, nenávidím sa za svoju slabosť, nechápem prečo sa cez to nedokážem už kurva preniesť!
Je to také ťažké? Zabudnúť na sprostého otca? Nechal ma.. ako takú handru pohodenú, si ma ani nevšimol keď odchádzal.. sú to tri roky! Tri posraté roky!!
Z očí sa mi vydiera slza po slze a pomaly sa kĺžu po mojich lícach.
Rukou som si ich rýchlo zotrel.
Nenávidím to. Cítiť sa ako nula. Nedokázať zabudnúť na toho debila a preniesť sa cez spomienky ktoré spolu máme. Stavím sa, že on už ani nevie, že existujem. Ani si nespomenie.
Zhlboka vydýchnem, slanosť sĺz sa mi dostane do úst.
Cítim ako sa mi podlomili nohy a následne padám na tvrdú a ešte mokrú trávu.
Z plného hrdla som skríkol, prsty som si zaboril do vlasov a silno som potiahol, bolelo to, ale práve tá bolesť mi pripomína, že všetky tie spomienky nie sú skutočnosť. Skutočnosť je tá bolesť a samota ktorá ma zožiera z vnútra, on je minulosť.
Som tu. Teraz. Sám. Navždy.
Z očí mi stále tečú slané slzy, no ja ich nedokážem zastaviť, chcem len plakať, chcem to dostať von. Cítim ako mi s každou slzou uniká jedna spomienka, no neviem či sa mám tešiť ale byť smutný. Pretože strácam to jediné čo po ňom mám.. a to sú tie skurvené spomienky.
Moje telo oslabne ešte viac, zaborím ruky do trávi, skloním sa ku kolenám a čakám, slzy mi zmáčajú čierne nohavice, na ktorých to našťastie nevidno.
Uvedomím si, že trhám trávu, ktorá za nič nemôže.
Znova skríknem z celého hrdla a nechám môj výkrik prúdiť lesom ktorý ma obklopuje.
To jediné tu ostalo. To jediné mi ostalo aj po toľkej dobe. Aj to asi kvôli tomu, že sa to nemôže hýbať.
V hlave mi prúdili ďalšie slová, slová ktoré nepatrili mne. Patrili jemu.
'Rovnejšie, Lukey. Nenakláňaj sa na stranu, lebo spad-' nedopovedal, pretože v tú chvíľu som spadol.
**
'Luke! Prestaň kričať po svojej matke a okamžite sa stupaj učiť!' prerušil môj krik otec.
Jeho slová mi putovali v hlave a pripomínali spomienky, ktoré som si nechcel pamätať. Pripomínali mi všetky chvíle, v ktorých sa môj otec na mňa hneval, pripomínali mi, aký zlý syn som naozaj bol.
Nechcel som to vidieť a počuť znova a znova, cítil som ako strácam jediné čo mi ostalo. Cítil som ako strácam sám seba.
Jeho slová a hlučný krik sa mi vrýval do hlavy ako dáky červík, nechcel ustať, bolo to ako z nahrávky. Silno som si prikryl uši a zavrel oči, dúfajúc, že ma to nechá. Nechcel som to počuť.
„Niee!!!“ skríkol som na celý les, ktorým sa to ešte zopár krát odrazilo.
Z očí mi padali stále novšie a novšie slzy. Pritiahol som si nohy k svojmu telu a snažil sa upokojiť.
Toto bolo jedna z horších možností mojich spomienok. Už dávno som ju nezažil a asi mi chce pripomenúť, že tu vkuse je a že má nado mnou moc kedy sa jej zachce.
'Lucas Robert Hemmings!'
Jeho hlas mi dráždil uši, bolo to také skutočné. Akoby stál priamo vedľa mňa a karhal ma za niečo. Bolo to presne také, ako vtedy..
„Luke?“
Neznámy hlas sa vplietol pomedzi ten jeho. Bolo to divné, lebo toto sa tam nestalo. Nikdy sa tam nepriplietol ženský hlas.
„Luke, si to ty?“ bol to slabučký a tenký hlas. Nemohol patriť mojej matke. Mohol patriť nejakému dievčaťu.
Keď sa tak nad tým zamyslím, zdal sa mi známy, ale nepasoval nikde. Nevedel som ho zaradiť, cítil som, že halucinácie sa stupňujú, teraz si už vymýšľam aj postavy a deje ktoré sa nestali.
Super, fakt. Toto bolo posledné čo som potreboval..
Hlboko som vzdychol a nechal ďalšie slzy spadnúť na moje čierne oblečenie, pritiahol som si nohy ku tvári a objal ich silnejšie, cítil som sa menší, menší a akoby som sa tým chránil..
„Si v poriadku?“
zvraštil som obočie nad hlasom, ktorý teraz jednoznačne patril istému dievčaťu, ktoré sa v to obdobie nemohlo pripliesť do tohto deju, ktorý sa odohráva v mojej mysli.
Zahryzol som si do spodnej pery, dúfajúc, že sú to naozaj len halucinácie, lebo to bolo teraz oveľa lepšie ako, to čo som si myslel, že sa práve deje.
Jemne som naklonil hlavu a spod ruky som vykukol vedľa seba.
Á, kurva.
>>>>>>>>>>>>><<<<<<<<<<<<
Heyy there! :)
Máte tu nový diel a už konečne viete prečo je Luke taký aký je. :D Aspoň dúfam že to chápete :D
A je vám asi aj jasné kto to dievča je :D
Inak ďakujem za krásnych 3,7+K!! :) ste super :*
Takžiež za komenty, aj keď ich bolo málo v minulej časti, tak dúfam že teraz stúpnu! :* (venovania som si spísala podľa komentov z celého príbehu tak ak chcete, okomentujte aspoň raz časť :D )
A tiež chcem povedať, že AOL som už dopísala ( v kompe) a je tu nová story, ako som sľúbila :) Je s Calom a nájdete ju v mojom profile :* Dúfam že sa vám bude páčiť, lebo jej písanie si užívam tak ako som si užívala písanie AOL :D
Okay dlhá A/N takže končím na záver, ľúbim vás! :*
Stay with me, see ya soon!!
xx
