Part 39
„Find someone who loves you like
Tate loved Violet.“
-Evan Peters-
Červeň sa nahrnula do mojich líc a ja som vedela, že plač už nie je potrebný.
Práve toto ma na ňom fascinovalo, ako prosto ale zároveň zložito ma dokázal ohúriť.
„Nie som.“ šepla som, no môj hlas zanikol, lebo jeho pery sa pomaly prilepili na tie moje a spojili sa v bozk.
Každý z tých bozkov s ním, je iný. Jeden je dravý, iný dravý a vášnivý, ďalší je pomalý a precítený, alebo len pomalý, romantický,...
Tento bol jeden z tých romantických a pomalých no precítených.
Jeho jemné pery sa obtierali o tie moje, na pere ma zašteklila studená časť jeho piercingu.
Pritiahla som si ho bližšie, čím sa bozk stupňoval, zrýchľovalo sa tempo a naše dychy sa splietali niekde v okolí, jazykom sa mi obtieral o ten môj a rukou mi zašiel na kríže. Pritisol si ma bližšie k svojmu telu, už sa to viac ani nedalo, no on ma stále tlačil na neho, povolila som, čím sme skončili obaja v piesku.
Odtiahla som sa od neho a začala sa smiať, rovnako ako aj jeho kútiky vykrútilo do úsmevu.
„Páči sa mi tvoj úsmev.“ šepol.
Dlhými prstami mi hladil predlaktie a druhou mi odhrnul vlasy ktoré mi spadli do tváre.
„Luke, prestaň.“ tiež som šepla.
Tma okolo našťastie maskovala moje červené líca, ale ja som mala tušenie, že on ich aj tak vidí.
„Prečo?“ jeho hlas bol zachrípnutý, čo sa mi nesmierne páčilo.
„Lebo trepeš.“ uškrnula som sa.
Prstami ma stále šteklil na predlaktí, no nechala som ho, prišlo mi to príjemné.
„Netrepem Shanaya.“
Aj keď jeho prezývka vo mne vyvolávala zmiešané pocity, stále mi lietajú motýliky v bruchu keď ma volá celým menom, z jeho pier mi príde krajšie a dokonalejšie.
„Môžem chváliť predsa moju priateľku, či?“ nadvihol neisto obočie.
No v tej chvíli mi to neprišlo smiešne, ako asi čakal, v tej chvíli sa mi v hlave premietal tá veta milión krát hlasnejšie, stále dookola.
„Môžeš, ty môj priateľ.“ uškrnula som sa po chvíli a nechala ho nech si ma stiahne na svoje telo, zľahka som si hlavu položila na jeho hruď a pozorovala búriace sa more.
Tento moment ma práve spravil najšťastnejšou na svete.
Rukou ma tento raz masíroval na chrbte, čo bolo príjemné. Druhou si so mnou preplietol prsty a hral sa s tými mojimi.
„Vidíš to súhvezdie?“ prerušil ticho a ruku odtiahol z tej mojej, ukazujúc na nebo.
Skĺzla som z jeho hrude, strácajúc jeho tlkot srdca, a ľahla som si na piesok vedľa neho.
„To je koč.“ otočil hlavu priamo k tej mojej.
Napodobnila som jeho gesto, čím sme boli pri sebe tak blízko. Jeho dych sa odrážal od môjho nosa a ten môj od jeho nosa zrejme tiež.
„To je voz, Luke.“ uškrnula som sa.
Jeho úsmev bol ale sto ráz dokonalejší než ten môj. Následne sa natiahol a znova naše pery spojil v jedny.
///--/-/-/-//-/-/
„Drž sa ma.“ Lukov hlas ma nasledoval.
Nemohla som uveriť mojim očiam. Práve som stála na skateboarde, síce s Lukovou pomocou, ale aj tak!
Smiala som sa, pričom som nedokázala udržať rovnováhu a Lukovi trochu sťažila prácu.
„Toto sa nedá.“ smiala som sa na plné hrdlo.
Skateboard mi unikol spod nôh, no Lukove ruky ma zachytili, jeho oči skúmali moje ústa čo sa mi nesmierne páčilo, no hlavne ten úsmev ktorý bol taký pravdivý.
„Luke,“ uškrnula som sa a zastavila ho keď mi chcel dať bozk.
Nechápavo sa odtiahol so smiešnym výrazom na tvári.
„Tvoj skateboard.“ objasnila som so smiechom a poukázala pred seba.
Chvíľu mu trvalo pokiaľ si uvedomil, že skateboard nie je v jeho blízkosti. V rýchlosti ma pustil, na čo som sa začala ešte viac smiať, utekal dole ulicou, kričiac na skateboard nezrozumiteľné slová.
Najlepšie na tom bolo, že toto bola jedna z tých strmých ulíc, čiže skateboard bol niekde už v polovici a pekne si šiel stredom cesty.
Nemohla som si pomôcť, stále sa uškŕňajúc som sa rozbehla za ním.
Zrazu z ničoho nič zastal, ťahajúc sa za vlasy, pozrela som sa lepšie a uvidela oproti idúce auto. Luke na pár sekúnd znehybnel, no plecia mu o pár sekúnd zvisli a on znova bežal dopredu.
Skateboard prešiel popod idúce auto a bez ťažkostí sa vydal ďalej.
Aká som to priateľka, a aký je to on priateľ, keď ma nechal samú a utekal si za skateboardom.
Na tej myšlienke som sa musela zase začať smiať.
Sme zohratá dvojka.
>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>><<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<
Hello my dearest friends! :3
Už sme tu, koniec mojej druhej knihy!! wohooa! Je to sladké až sa mi chce krcáť :D Anyways, ak ste došli až sem, chcem sa poďakovať za oddanosť a zároveň prekliknutím sa dostanete na začiatok 3tej knihy v poradí! :)
Ľúbim vás a som rada, že sa vám páčilo doteraz tak dúfam, že aj náhla zmena vás očarí :D :3
xx
