Part 46
„Some days are just
HARD
but there is hope in
tomorrow."
3th POV:
Všetko vyzeralo naoko normálne.
Shanaya sedela na svojom obvyklom mieste hneď vedľa Luka, stláčajúc mu
ruku a dúfajúc, že prítomnosť ostatných ho nakoniec zobudí.
Calum zvieral v rukách studenú, železnú časť posteli pri Lukových
nohách. Myšlienky mu stále uskakovali k Shanayai.
Ashton sedel pri Lukovi z opačnej strany,, pričom nevedel spustiť oči zo
zranenej Shanayai, ktorej chcel tak veľmi pomôcť.
Michael stále sedel na nepohodlnom gauči, oproti Lukovej posteli, ešte
stále stláčal ruky v päsť od hnevu, či žiaľu. Sám nevedel.
Domiestnosti prišla aj Lukova mama. Sadla si na svoje miesto, pri okne, z opačnej strany ako Shanaya. Upierala zrak na svojho bezvládneho syna.
Všetko sa však zmenilo zo sekundy na sekundu, a to práve v tú chvíľu, čo sa Luke nepohodlne zamechril na posteli.
„Prestaň na mňa tak hľadieť Calum." vydralo sa z jeho úst, na čo všetci zareagovali.
Bol to zhon. Ashton vykrútil ústa do úsmevu a priateľsky stlačil Lukovi pravú ruku. Calum sa začal smiať, no až po dlhšom šoku, ktorý mu Lukove slová spôsobili. Michael neveriaco sedel stále na sedačke, no povolil päste a spustil ruky k telu. Liz s výkrikom skočila k synovi a začala ho objímať a bozkávať na líca. Shanaya s hlbokým a hlasným povzdychom, začala vrieskať, ale len v svojom vnútri. Ruku si vytiahla z Lukovej a zakryla si ňou ústa, aby neskríkla na plné hrdlo ako mala v pláne.
Bola taká šťastná, že nevedela, či sa má hodiť na Luka, alebo sa krotiť. Vybrala si druhú možnosť.
„Preboha, srdiečko, ako sa cítiš?" spustila tonu otázok Liz, ktorá si jednoducho nemohla pomôcť.
„Dobre mami, len ma bolí hlava a celé telo, ale to bude asi tvojou váhou." uškrnul sa a poukázal na Liz skrčenú nad ním.
„Bez urážky." dodal s úsmevom a venoval jej pohľad. Liz si nemohla pomôcť, počuť 'mami' z Lukových úst, to bol zázrak, s úsmevom sa rozplakala a znova silno objala svojho syna.
„Konečne si sa prebral, bro, ti to trvalo." uškrnul sa Ash a venoval mu úsmev.
„Musel som na chvíľu vypadnúť, boli ste otravní." zavtipkoval Luke a pošúchal si čelo, snažiac sa zakryť bolesť ktorá sa mu prehnala hlavou ako ostrý šíp.
„Nabudúce si vyber, ja neviem, dlhú vychádzku z mesta, alebo niečo, nie práve zrazenie autom." povedal s vtipným podtónom Calum a uškrnul sa. Luke s úsmevom prikývol, čo mu spôsobilo len viac bolesti.
„Vitaj medzi živými, Lucas." prvý krát prehovoril Michael, načo sa všetka pozornosť presunula na jeho skrčené telo na sedačke.
„Mikey." kývol mu Luke s úsmevom.
„Nevolaj ma tak." naoko, nahnevane odvrkol Michael, hneď ako počul jeho prezývku z Lukových úst.
„Prepáč, Mikey." smutne sklopil zrak Luke, na čo sa všetci rozosmiali. A divte sa, aj Michaelovi na tvári pohrával úsmev.
„Si v poriadku." šepla bezducho Shanaya, ktorá prehovorila až po dlhej chvíli.
„Áno som." otočil sa Luke za jej hlasom a venoval jej pohľad.
Shanaya, bola ešte stále mimo, no tentoraz šťastná. Nemotorne vyhľadala Lukovu ruku a jemne mu ju chcela stlačiť, keď sa Lukova ruka uhla jej, spanikárila.
„De-" začala Shanaya, no Luke ju prerušil nechápavým pohľadom.
„Kto si?" po tejto otázke, vyslovenej z Lukových úst sa všetko zmenilo.
Doslovne všetko. Asha zaskočila Lukova otázka asi najviac zo všetkých. Nechápavo hľadel na Luka, dúfajúc, že len sranduje. Chcel mu vynadať, že ako mohol zabudnúť na svoju priateľku, ktorá bola
pre neho všetkým, no udržal sa. Calumovi vyleteli obočia do vlasov, pričom sa nemohol ubrániť myšlienke, že si to zaslúžila, no zároveň mu jej bolo ľúto.
Naopak Michael, sa tej myšlienke nestranil. S nebadaným úsmevom prešiel k posteli a konečne spokojný sa usmial na Luka, ktorý stále hľadel na Shanayu. Tej najprv pohrával na tvári úsmev,
myslela si, že vtipkuje, no keď jeho nechápavý pohľad neprestával, Shanaya pochopila.
Jej telo sa akoby vzbúrilo a zároveň sa cítila akoby stratila všetku zem pod nohami. Ako náhle sa postavila, podlomili sa jej kolená a ona skončila na zemi, celý svet sa jej zrazu točil. Videla rozmazane,
začo mohlo plno sĺz v jej očiach. Calum k nej pribehol a zodvihol ju, snažiac sa jej pomôcť, no ona ho silno odstrčila. Upierala zrak na Luka, ktorý na ňu hľadel, akoby ju videl prvý krát. To ju bolelo najviac. Pomaly sa vytratila z izby, pričom všetky pohľady boli stále na nej, snažila sa pridržať všetkého čo našla, lebo sa jej nohy triasli a jej telo bolo slabé, akoby bez akejkoľvek hmoty. Ako náhle prešla za prah jeho izby, znova spadla na zem, no tentoraz sa len odplazila k bielej stene ktorá bola najbližšie a nemo čumela na biele dvere, za ktorými teraz panovalo ticho.
Z očí sa jej rinuli slzy rôznych veľkostí, no bolo ich hádam milión. Telo sa jej triaslo a vzlyky opúšťali jej telíčko. Snažila sa upokojiť, snažila si nahovárať, že všetko bude v poriadku, ale nedokázala to.
Nie, pretože zatiaľ čo za dverami Calum ešte stále s ľútosťou hľadel na zatvorené dvere, z poza ktorých sa ozývali len hlasné vzlyky, a Ashton stále vykoľajený hľadel raz na dvere a raz na Luka, pričom ho Shanayaina bolesť zasiahla ešte viac ako hádam ju a Michael, ktorý sa stále uškŕňal na Luka so spokojnosťou v očiach a Liz ktorá nechápala čo sa stalo, len s radosťou sa dívala na syna, ktorý si konečne na ňu spomenul a Luke, ktorý sa snažil zachytiť Calumov pohľad, ona si plne uvedomila slová ktorej jej pred pár dňami povedala Liz. Doktorove slová.
„Je dosť možné, že mu vypadne zopár vecí z pamäti. Vraj by to mali byť nepodstatné veci, ako spomienky z detstva alebo kamaráti s ktorými už netrávi čas."
