Part 4
„Do you ever feel like,
you're alone in
this world? “
Túto ulicu som nazval strmák. Bol som malý a bolo to jediné čo ma v daný moment napadlo. Je dosť strmá, ale mám ju asi najradšej zo všetkých ulíc v Californií.
Chalani sa ju boja zísť, keďže sa predsa len tak ľahko nezabrzdí na skateboarde v plnej rýchlosti, ale ja so od nich lepší. A pre mňa je to len relaxačná časť dňa.
Vietor sa mi silou zapiera do tela, prechádza mojimi strapatými vlasmi a príjemne mi hľadí pokožku. Duní mi v ušiach, no pri otočení hlavy do boku, zrazu zmizne.
Vzpažím ruky a nechám sa unášať silou vetra ktorému idem oproti. Je až nelogické ako cez neho prejdem bez veľkej ťažkosti.
Práve v takúto chvíľu som vďačný priamo môjmu otcovi. Za to, že ma naučil skateboardovať. No to je jediné za čo som mu vďačný.
Jeden citát vraví 'Nikdy nezabúdaj na ľudí ktorých miluješ, alebo si niekedy miloval.'
Možno by mu to mal niekto povedať...
Zrazu mám v mysli plno citátov ktoré by som mu najradšej vyprskol do ksichtu.
Milujem totiž citáty, hlavne tie od známych ľudí, alebo tie nad ktorými sa musíš poriadne zamyslieť aby si ich pochopil alebo jednoducho zažiť. Možno práve preto im tak úžasne chápem..
Stále ale nechápem čím som si to všetko zaslúžil práve ja.
-/-/-/-/-/-/-/-///----////--/-//-/
Zastal som na kraji ďalšieho pustého miesta ktoré mám zmapované v mojej mysli. Nikdy nepochopím ako sa cez niečo také jednoduché nedokážem preniesť...
Mávam dni kedy naňho myslím stále, ako dnes nepustil som ho z hlavy odkedy som sa zobudil. No sú dni, kedy si ani naňho nespomeniem. Ani neviem ktorá z tých možností je lepšia varianta.
V tichosti som si sadol na jeden z veľkých kameňov, ten najbližší ku okraju. Zadíval som sa do diaľky a nechal sa unášať ďalším prívalom svojich myšlienok a emócií.
Presne som vedel ako to dnes skončí, neuľaví sa mi, pokiaľ sa nevyplačem. A keďže slzy ešte neprichádzali bolo mi jasné, že toto bude dlhá noc.
-/-/-/-//-/-/-/-/-/-///--
Domov som sa vybral po dvoch hodinách. Aj to kvôli tomu, že som sa bál, že nezídem z tohto lesíka, lebo sa už dosť zotmelo.
Mal som v pláne blúdiť ešte ulicami so skateboardom pod nohami, lenže bol som vyčerpaný natoľko, aby som sa pobral rovno domov.
Potichu som odložil skateboard do garáže, a vošiel do domu. Nechcel som ju zobudiť a tak som sa vyzul a utekal rovno do mojej izby, kde som zamkol dvere a zvalil sa rovno do posteli.
Otočil som hlavu doľava, s kade som krásne videl cez okná na jasnú modrú obloku plnú hviezd.
'Aspoň sme pod tými istými hviezdami.'
Vytiahol som telefón a prehrabával sa v obrázkoch, učil sa nové citáty naspamäť, lebo práve to ma bavilo. Učiť sa výroky slávnych aj neznámych ľudí. Fascinovalo ma ako niekto dokáže vymyslieť niečo také úžasné. Po niečom takom som túžil, vytvoriť niečo také, aby to bolo také úžasné aj pre niekoho iného, ako sú niektoré citáty úžasné pre mňa.
Možno som slaboch alebo vám to príde dievčenské, ale mňa to napĺňa istotou, že niekde je niekto kto ma chápe a prežil alebo prežíva si niečo také isté ako práve ja.
Predsa len, vždy je lepšie necítiť sa taký sám ako v skutočnosti si.
-Unknown-
>>>>>>>>>>>><<<<<<<<<<<<<<<<
Heyy There!
It's me again! ^^
Takže tu máte túto super mega- nudnú časť, s tým, že ste sa dozvedeli, Lukovu úchylku :D
A to sú citáty. (:
Čudné viem, ale pochopte, tento príbeh bude 'čudný' skoro celý (:
Dúfam, že vám to príde aspoň trochu originálne, a že mi to uznáte ^^ (poteší vyjadrenie v komentoch)
K novinkám, - v budúcej časti sa môžete tešiť na --> odhalenie 'nenávisti' k Michaelovi z Lukovej strany (:
Btw. ďakujem za krásne komentíky (: Dúfam že budú aj teraz, aj keď k nudnej časti sa nebudem diviť keď nebudú :D
Okay.. so.
Stay with me, See Ya next time! ♥
xx
