Part 23 (Wierd)

695 80 8
                                        

Part 23

I feel myself changing.“

„Čo?“ koktavo sa odtiahla a nechápavo na mňa pozrela.

Nasucho som preglgol. Neviem ako mám reagovať, to sa mi nestalo už dávno, tento pocit je mi neznámy a nemám šajnu ako sa mám chovať v tejto situácií.

„Povedal som, že to tak nie je.“ zahľadel som sa do diaľky pred nami a snažil sa nájsť odpovede, dôvod prečo sa správam takto.

„Nemal som pravdu.“ dodal som po dlhšej dobe.

Slnko vyskočilo na obzor v plnej kráse, škola bude pomaly aj končiť a ja som vedel, že s tým bude nasledovať otravovanie od chalanov, no v tomto prípade som sa nad tým nejako nepozastavoval.

„Vravíš, že,-“ prerušil som ju.

„Vravím že,“ pohľad som premiestnil na ňu, zrazu som v jej očiach nachádzal odvahu a pochopenie. Niečo čo som dávno potreboval ale nedostal.

„som nemal pravdu.“ dokončil som vetu a venoval jej úsmev.

Jej uslzené oči, sa pousmiali a ja som dokázal počítať iskričky ktoré v nich panovali.

V tichosti sme sedeli, oprela si hlavu o moje rameno, čo mi v tomto prípade neprekážalo, naopak som chcel cítiť teplo iného tela, ako svojho vlastného.

Cítil som sa inak... neviem či je to dobre alebo zle, no v tomto prípade by som sa priklonil k tomu dobrému.

Moje vnútro sa ukľudnilo, telo sa netriaslo a slzy mi už nepadali z očí, ani stopa po hlasoch v mojej hlave, len ticho medzi nami a malá vzdialenosť ktorá nás oddeľovala.

Obaja sme boli plne zahĺbený do myšlienok, že sme nesledovali čas, nesledovali sme prítomnosť toho druhého, aj keď pre oboch bola dôležitá.

Uvedomil som si, že práve ona ma dneska zachránila pred ďalším pádom hlboko do tmy, možnože práve naopak, ma vyzdvihla vyššie do svetla, ako som už dávno nebol. Neviem síce na koľko, ale páčilo sa mi tu .

-////-/--//--//---///-/-/--

„Načo, si sem prišiel ty?“ Shanayin hlas mi prenikol cez hlasné myšlienky.

Otočil som hlavu a pozrela sa na jej, položenú na mojom pleci, pritiahol som si nohy bližšie k telu a sledoval ako pomaly na mňa zaškúlila.

„Upokojiť sa.“ odpovedal som, dobre si dávajúc pozor na moje slová, bolo mi jedno v akom svetle práve som, zdôverovať som sa ešte nechcel. Nebol som pripravený.

Cítil som jemné pritakanie jej hlavy na mojom pleci.

„S čím si mi pomohla práve ty.“ dodal som rýchlo, neviem prečo som to povedal nahlas. Nikdy som pred tým svoje myšlienky ďakovného typu nehovoril nahlas, cítil som ako červeň stúpla do mojich líc a tak som odvrátil pre istotu pohľad.

Ďalší pohľad do diaľky mi naskytol odpovede. Možnože, nie je zlé dávať najavo svoje pocity.

„Aj nabudúce.“ šepla.

„Prepáč, že som na teba kričal.“ uškrnul som sa a znova si ju premeral.

Pohľady sa nám stretli, chcel by som povedať, že na chvíľu, ale zdalo sa mi to akoby to bola večnosť čo sme sa od seba očami odtrhli. Bolo to divné, cítil som sa akoby som padal, hlboko do tých zelených očí, ktoré ma pohltili po každej minúte viac a viac.

Keď som si to uvedomil, rýchlo som odvrátil pohľad, s pocitom vibrovania na zadku. Vytiahol som mobil, na ktorom svietila SMS od Ashtona.

'Stretneme sa na rampe, prídi po práci. xxAsh'

Okom som hodil na čísla v pravom hornom rohu, kde ukazovalo 15:00.

Rýchlo som sa zodvihol, pričom som Shanayu priamo odhodil z môjho pleca na opačnú stranu.

„Prepáč, ja,“ odmlčal som sa a snažil nájsť jej pohľad, no ona ho upierala na svoje prsty.

„Choď, Luke. To je v pohode.“ prikývla.

Chcel som niečo povedať, no nejako som nenašiel slová. Pomaly som sa zohol po skateboard a vydal sa von z lesíka.

Po pár krokoch som sa ešte raz pozrel na jej útle telíčko, ktoré sa rozprestieralo opreté o kameň na tom istom mieste ako bola ešte pred chvíľou.

Zvláštne, cítim ako sa mením.. . A mám taký zlý pocit, že je to práve kvôli nej.  

>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>><<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<

Heyy! :* Jesus Christ! Ďakujem krásne za toľko komentárov a videní na poslednej časti! ^.^

Časť je o niečo kratšia, ale aj tak potešia komntáre a všetko čo chcete. :D ♥ Mohli by ste sa vyjadriť k tomu čo sa stane, čo si myslíte, aký bol diel a všetko :D 

Anyway, chcela som povedať, že zrejme budem publikovať ešte jednu poviedku (áno viem, dáko to preháňam teraz '-.-) a bola by som rada ak by ste ju checkli. :* Neviem ešte kedy, len vám to oznamujem, zatiaľ poteší aj look na UNWRITTEN! :3 

Lovujem vás, 

stay with me, see ya next time! ♥ 

xx

Afraid of loveDonde viven las historias. Descúbrelo ahora