Part 2
„We can run down the street
with the stars in our eyes.
We can tear down this town
in the dark of the
night...“
Prúd nadávok z Calumových úst neustal ani keď sme už prechádzali parkom so skateboardami v rukách. Ashton sa na tom z chuti smial a utešoval Calove sklamanie z toho, že som lepší.
Ja som sa nesmial, ani neplakal. Po pravde, bolo mi jedno čo si hociktorý z nich myslí. Ja viem, že som dobrý v tom čo robím. Nepotrebujem za to uznanie alebo vynadanie.
Ashton s Calumom išli popred mňa, zatiaľ čo ja som šiel pár krokov za nimi.
Upieral som zrak na svoje čierne conversy, ktorými som sa pošuchával schválne po zemi. Moje oči náhle pritiahol pohľad na dievča ktoré sedelo neďaleko na lavičke. Pozeral som na ňu celú dobu, pričom ona nezodvihla ani hlavu. Zvraštil som čelo s myšlienkou, že som ju už videl. Bol som si taký istý!
Prešiel som okolo nej a ona sa na sekundu na mňa pozrela. Líca mala červené a oči jej žiarili akoby sa išla rozplakať. No hlavu hneď sklonila znova späť k učebniciam. Trapka, pomyslel som si a kráčal ďalej.
/-/-/-/-/--/-/-/-//-
Ako náhle sme sa dostali cez park, naraz sme hodili pred seba skateboardy a naskočili na ne. Odrážajúc nohou sme sa prebiehali, zrýchľovali, spomaľovali a zastavovali. Nemali sme cieľ, išli sme tam kde nás viedli nohy alebo lepšie povedané, skateboardy.
Neraz sme sa rozdelili, a stretli až o niekoľko minút na inej ulici. Pomaly sa stmievalo, ale nám to nevadilo. Skateboard bola pre mňa voľnosť. Jediná činnosť ktorá ma robí šťastným.
Vietor vo vlasoch, nohy na skateboarde, ľahkosť s akou sa pohybujete, je to proste božské.
Dostali sme sa až na pieskovú cestu, kde sme si museli zobrať skateboardy do ruky a pokračovať peši.
„Kde je vlastne Mike?“ opýtal sa z ničoho nič Calum. Nenávidel som konverzácie s nimi. Mal som rád keď sme mlčky putovali ulicami na skateboardoch, ale v skutočnosti to bolo všetko. Osobnosťami mi ani jeden nesadol. Ja som bol samostatná jednotka. Pokiaľ neprišli oni a nejakým spôsobom sa ku mne nevotreli.
Mykol so plecami a kopal do piesku, pričom jeho čiastky ostávali na mojich topánkach.
Privrel som oči, keď sme sa dostali na miesto. Okolo nás bol les, a pred nami len úžasný výhľad na krajinu. Dobre, možno, že aj toto milujem. Ale len v prípade, že som tu sám.
„Luke?“ ozvalo sa za mojím chrbtom. Neobťažoval som sa obzrieť či spýtať čo chce, namiesto toho som zavrel oči a zhlboka sa nadýchol čerstvého vzduchu. Zaklonil som hlavu a rozpažil ruky.
Nechal som sa unášať jemným vetrom.
Bez ohľadu na to, kto je za mnou a čo odo mňa chcú. V túto chvíľu som sa znova cítil sám. Sám tak ako to vždy bolo a navždy bude, či tu je Michael, Calum a Ashton, alebo nie.
/--/-///---//-/-/-/-/---/
Cestu domov som poznal až priveľmi dobre. No nikdy sa nestalo, že by som sa tam vracal s radosťou. Nemal som to tam rád, priam som to nenávidel. Bolo to vždy posledné miesto, kde som chcel ísť.
Prešli už tri hodiny, odkedy sa Calum s Ashtonom odpojili a odišli domov. K svojim 'milujúcim rodinám', ja od vtedy blúdim tmavými ulicami na skateboarde a rozmýšľam nad všetkým možným.
Skateboard ma príjemne masíruje, na asfaltovej ceste. Nohou sa silno odrazím a užívam si pocit jazdy. Snažím sa ísť vždy stredom cesty po tých bielych pásikoch, čo nie je vôbec ťažké.
Pokrčím kolená a vyskočím do vzduchu čím zodvihnem zo zeme skateboard. Dopadnem zľahka, akoby to nebola veľká veda, no pri spomienke na moje prvé pokusy, mi to príde akoby som prekonal sám seba.
Následne to zopakujem, len s väčšou silou a skateboard sa vo vzduchu aj otočí. S úškrnom na perách, sa znovu odrazím a pokračujem v ceste.
Idem z jednej strany chodníka k druhej, čím vytváram vlnky.
A vtedy.. vtedy sa zamyslím, a poviem si... som voľný.
-Unknown-
>>>>><<<<<<
Juhúú :) Konečne nová časť, fakt sa teším na ďalšie k torým sa dúfajme dostaneme (:
Môžem vás ujistiť, že tento príbeh bude mať viac ako (17 častí :D )
ĎAkujem za krásne komenty a dúfam že dostanem ďalšie lebo je to radosť čítať! ♥
A čo vravíte na tento dielik? :)
Viem je to trochu nudné, ale zo začiatku chcem poukázať na to ako to všetko celé vníma Luke, čo bude hlavná vec tohto príbehu, takže je to dosť dôležité.
Padla aj otázka o čom tento príbeh bude, nepoviem vám to :D Proste skúste dať na svoj inštinkt, ak vás to zaujalo, čítajte ďalej, ak nie, nemusíte, (:
Chcem zaujať ľudí, berte to akoby vám niekto dal knihu do rúk, bez obalu len s názvom a príbehom vnútri. (:
Ďakujem aj za HVIEZDICE :D
Stay with me, see ya next time! ♥
xx
