Part 36
„I don't really know where I
stand in people's lives...
One minute they treat me
like I'm someone special, then
nothing the next.“
„Takže asi vám je obom jasné, že vás neminie trest.“ riaditeľove slová zaskočili Shanayu ešte viac, a jej výraz bol proste na nezaplatenie.
Stále držala v ruke fotku, na ktorej tancuje a ja sa na nej smejem.
„Obaja ostanete po škole dva týždne, po dve hodiny denne.“
„Čo?“ zamračil som sa nad jeho trestom.
Bol som tu toľko krát a ani raz som neostal po škole, to je len kvôli nej..
„Dáke námietky pán Hemmings?“ chvíľu ostal ticho, akoby čakal na moju poznámku, no ja som si radšej zahryzol do jazyka.
„A keďže, pán Hemmings doteraz vymeškal už 136 hodín,“ odmlčal sa a venoval mi nepekný pohľad, no ja som sa len uškrnul nad svojou rebéliu. A potom tu bola Shanaya, ktorá na mňa s otvorenými ústami civela.
„Neminú vás ani- Kde si myslíte že idete pán Hemmings?“
„Viete, ak by som odišiel, nepovedali by ste mi to, nevedel by som o tom a nemusel by som nič robiť.“ nasadil som falošný úsmev.
„Sadnite si.“
Pretočil som znova očami a sadol si späť na miesto.
„Budete robiť dobrovoľné práce v podobe zbierania smetí na školskom pozemku.“
Ako náhle dokončil vetu, tentoraz som bol ja, kto mal otvorenú hubu.
„To nemyslíte vážne!“ precedil som pomedzi zuby.
„Ale myslím. Každý deň, môžete to robiť v poškolských hodinách.“ nastala krátka pauza a znova pokračoval.
„A aby ste si nemysleli, že sa toho zbavíte, každý jeden deň čo zameškáte túto aktivitu, sa vám pripočíta k tým 136-tim hodinám.“
„Ste normálny?! Ja mám aj prácu, v ktorej musím byť!“ odvrkol som.
„Nabudúce si možno rozmyslíte, čo je prednejšie, pán Hemmings.“ venoval mi falošný úsmev a otočil sa k Shanayi.
„Slečna Wood, keďže sa toto stalo prvý krát, vo vašom prípade len informujeme rodičov,a-“ Shanayin hlas rýchlo prerušil riaditeľa.
„Nie!“ skríkla a kývala záporne hlavou, „Prosím, len to nie!“
Pretočil som hlavou nad jej cynickosťou.
„Máte nejaké problémy s rodičmi, slečna Wood?“ riaditeľ sa zamračil a venoval jej úprimný pohľad.
Shanaya záporne pokrútila hlavou a sklopila zrak. Jej telo sa ale triaslo a nervózne mykala nohou.
Preboha! Že mi to nenapadlo skôr, doma ju bijú..
„Takže zavoláme do-“
„Je to moja vina, pán riaditeľ.“ prerušil som jeho reč, utekajúc pohľadom od Shanayi, ktorá na mňa pravdepodobne teraz hľadela znova s otvorenou hubou.
„ Ja som ju nahovoril.“ odmlčal som sa.
„To ju ale neospravedlňuje pán Hemmings,-“
„Preboha, našim ste nevolali nikdy a vymeškal som koľko hodín?“ nahnevane som sa predklonil.
