Part 8
„Love is a feeling,
not a decision.“
Shanaya's pov.
Cesta domov mi trvala dlho. Moja myseľ stále uletovala k Lukovi. Áno, stávalo sa to aj pred tým, ale odkedy som akoby prekonala strach z neho, nedokázala som prestať naňho myslieť.
Bola to náhoda? Bola náhoda, že práve v tento deň som sa znova po dlhom čase vydala na pláž?
Po pravde? Neviem... Zvykla som tam chodievať vždy po škole, pretože doma to nebolo najlepšie. No ako náhle som sa buchla do Luka, a zistila že trávi veľa času na rampe, trávila som svoj všetok voľný čas radšej v parku, z kade som naňho aj videla a mohla ho tajne sledovať a zároveň sa učiť.
No dnes, dnes som sa proste cítila, že odídem z parku skôr a pôjdem sa pozrieť na pláž. Lenže cestou na ňu, som ho uvidela.
Najprv som neverila svojim očiam, no kto iný by mohol robiť v tom pomaly skrachovanom karavane, so skateboardom a sexy vlasmi.
Dostala som sa dosť blízko, no aj tak nás delilo pár metrov, na viac som sa nezmohla.
S myšlienkou, že sa mu prihovorím sa mi rozklepalo telo, no potom čo povedal moje meno, som tomu proste neodolala. Chcela som ho znova počuť z jeho úst.
„Luke?“ vyšlo to zo mňa skôr ako šepot, dúfala som, že to nezapočul, no on stuhol a pomaly sa otočil mojim smerom.
Vedela som, že je zle.
„Čo chceš?“ odvrkol mi škaredo. Po chrbte mi prebehol mráz z jeho hrubých slov, no nedala som to najavo.
„Ty tu pracuješ?“ namiesto odpovede, som sa ho opýtala.
To, že sa mi triaslo celé telo, väčšinu vo vnútri, som sa snažila zakryť. Taktiež, že pri každom pohľade ktorý mi venoval som sa roztápala som sa tiež snažila zakryť, ale bolo dosť ťažké.
Neodpovedal mi, čo ma trochu sklamalo. Už som sa chcela otočiť a odísť na pláž, ktorá bola pár krokov od nás, no zrazu ma premohlo odhodlanie.
Sadla som si na stoličku neďaleko a upravila si nebadane sukňu ktorá mi kryla stehná.
Sledovala som jeho dokonalé telo, ako sa hrá so skateboardom, všetko to vyzeralo také ľahké, no sama viem, že to tak nie je. Raz som to skúšala, chcela som ho prinútiť aby si ma všimol, dúfala som, že sa tak stane ak sa naučím jazdiť, no po pár krutých pádoch som to vzdala.
Ten teenager má proste talent. A myslím, že v tomto nie som jediná ktorá to vidí.
Zľahka sa otočil, čo som ani nezaregistrovala, pretože som bola až príliš potopená v myšlienkach.
Oči som však z neho nespustila, pomaly sa premiestnil oproti mne a sadol si na stôl.
Bol tak blízko! Nie až, tak ako v tej komore, no vedela som, že na toto všetko tak ľahko nezabudnem. Tak isto ako na tú komoru. Panuje mi v pamäti odkedy sa to stalo.
Jeho blízkosť ma nesmierne poznačila, cítila som sa viac odhodlaná.
„Čo chceš Shanaya?“ slová z jeho úst vyšli trhane ale rázne.
Pri mojom mene, ma obaril pocit slasti, najradšej by som stopla čas a začala skákať a pišťať od radosti, no namiesto toho som sa premohla najviac ako sa dalo a normálnym tónom vyslovila.
„Dám si šalát.“
Cítila som, akoby mi to nezožral, teda určite mi to nezožral. Bolo mi jasné, že vie, že môj hlavný cieľ nebol si prísť objednať šalát a odísť, no tak isto nemusí vedieť že ten cieľ bol ON.
S povzdychnutím zoskočil zo stola a pomaly sa premiestnil do karavanu.
Sledovala som jeho postavu, zľahka sa pohyboval pri pulte a namiešaval šalát.
Nedokázala som od neho odtrhnúť oči. Bol taký bezbranný, ešte predvčerom by som si to o ňom nedokázala ani pomyslieť, no odvtedy čo som sa ho prestala tak povediac, báť sa cítim inak. Predvčerom bolo ešte všetko inak.
Ešte vtedy som mala len malú iskričku, že si ma vôbec pamätá. Neraz na mne spočinul pohľadom, no to bolo len také.. nič. Následne vyslovil moje meno.
Ešte predvčerom by som nikdy nepovedala, že sa ocitnem pri ňom tak blízko alebo, že sa budem s ním rozprávať, bála by som sa, bála som sa mu opätovať pohľad, no teraz? Teraz snažím vylúštiť, kvôli čomu som sa ho bála..
Ten úsmev. Ten všetko zmenil, len tak málo, obyčajný zvuk a tvar vašich pier, ktorý v jeho prípade vytvoril jamky na lícach. To všetko zmenilo.
Chcela som aby sa usmieval častejšie, vlastne to bolo prvý krát kedy som ho videla sa usmiať. Prvý a posledný krát.
Cítila som, akoby bol ranený a preto sa neusmieval. Niečo ho trápilo, a ja som nechcela nič viac, ako aby bol šťastný. Chcem ho vidieť smiať sa a užívať si život, no namiesto toho ho vidím len zlomeného so skateboardom v ruke.
Už som si na to tak, nejak zvykla, lenže ma to bolí. Neviem čo s ním je, no tak strašne to chcem zistiť a pomôcť mu. Tak strašne, že si jasne uvedomujem, že sa mi to nepodarí inak ako len kamarátka...
Dokážem sa s tým zmieriť? Zabuchla som sa do toho chalana pred pár mesiacmi, a aj napriek tomu, že on sa mi do včera ani len neprihovoril, som ho stále a stále viac ľúbila. To, že sme prehodili pár slov, však spôsobilo ešte hlbšie a ešte viac pocitov voči nemu.
Bojím sa, no tentoraz nie jeho, ale toho čo sa stane so mnou, keď ma kruto odmietne. Pretože, tak nejak podvedome si to uvedomujem.
On ma nikdy chcieť nebude..
Ale nemôžeš stratiť niečo, čo si nikdy nemal.
Tak nejako je ten citát nie?
-Unknown-
>>>>>>>>><<<<<<<<
Čavte ľudkovia! :)
Tak po prvé! :) ĎAKUJEM ZA KRÁSNE KOMENTY :)
Ospravedlňujem sa za čakanie, >_<
Ďalej, čo vravíte na tento diel? :) Dosť ľahko som ho napísala, lebo väčšina tých pocitov ide z vlastných skúseností.. :/ Jo. Som jediná ktorej sa to stáva? ._.
Btw. Ten citát hore je TOP ♥
Happy Halloween Guys! :) :D (btw2 )
K novej časti → Shanayain pohľad, ukážem vám viac z jej pocitov :3 Aj keď už asi already viete ako to cití :D
Novinky ohľadom mňa! :D
Idem na konecert 1D !!!!!!!!!! ♥♥♥♥ ááá (:3) Strašne moc sa teším, bošé môj sen sa plní ♥ Prý z prvých ♥
Ďalej, túto časť, venujem môjmu slniečku za krásny deň/večer aj včerajšoch :D /Cookovali sme ♥ Check insta → lenn_u /Follownem back :D /
Btw. k tým účtom - som osamelá na SNAPCHATE, tak ak vydržíte moje otravné snapy, tak si ma pridajte Darlings :3 (lenn_u)
A na záver, práve som videla TVD, urevaná vám to tu pridávam :D s new pesničkami Emblem3 (E2 :D )
Dúfam, že sa vám to páčilo, strašne ma potešia komenty, lebo už sami cítite, že sa to začína rozbiehať ♥_♥
Teším sa na ohlasy a ..
Stay with me, see ya next time! :*
xx
