Part 32
„There's milion reasons why I should
give you up.
But the heart wants what it
wants.“
To čo sa práve dialo sa nedalo nazvať šťastím, bol to osud. Nemohla som tomu uveriť, ale dialo sa to a oficiálne je to môj najobľúbenejší deň.
Naše pery stále boli v rytmickom zovretí, jeho dych sa odrážal od mojej vlhkej pokožky, jeho pery príjemne narážali o tie moje, jeho ruky ma hladili na rôznych častiach môjho tela a mojim bruchom prechádzali motýliky akoby sa práve spárili všetky druhy ktoré existujú.
Bol to dokonalý pocit, tá slasť, tá rozkoš.
Obaja sme sa odtiahli a znova si hľadeli do očí. Nikto nepovedal ani slovo, nikto nespravil ani pohyb, len sme sa odtiahli o pár centimetrov.
Tentoraz sa nám obom dvíhali hrude v nerytmickom tempe od nedostatku kyslíka.
„Shanaya j-a“ Lukov hlas prerušil príjemne ticho, jeho hlas bol trasľavý a slabý.
„Pššt.“ šepla som a nechala ho spamätať sa.
Po pravde som sa bála čo sa stane, nechcela som radšej aby niečo vôbec povedal, ako aby ma odvrhol, že to bola chyba. Nechcela som to, bála som sa najviac ako sa dalo.
Nanešťastie, sa odtiahol o trochu ďalej a narovnal sa, pričom sme sa obaja vydali späť na pláž, dostatočne premočení.
Išli sme bok po boku, nebola to veľká vzdialenosť medzi nami, no mne sa to zdalo ako nekonečno.
Zľahka sa hodil do piesku a ja som pozorovala jeho postavu, prisunul si nohy bližšie k telu a zadíval sa na slnko, ktoré sa pomaly ale iste blížilo k západu.
Napravila som si sukňu a sadla si vedľa neho.
Cítila som napätie ktoré medzi nami panovalo, cítila som nervozitu a strach.
Neboli to všetko moje emócie ktoré kolovali vzduchom.
„Si v poriadku?“ opýtala som sa po dlhej chvíli ticha.
Luke len prikývol, pričom sa stále upieral pred seba.
Je koniec.
Bolo mi to jasné, on to necíti tak ako ja a nikdy nebude, tešila som sa zbytočne, nemám šancu, som tam kde som začala.
„Shanaya, ja-“ jeho hlas sa triasol keď prerušil moje myšlienkove pochody, „ja to nedokážem.“ šepol nakoniec.
„Čo nedokážeš, Luke?“ spýtala som sa zaujato.
Nechápala som jeho slovám.
„Nedokáže-“ jeho hlas sa zlomil, a na jeho líci sa dalo rozpoznať prvá slza. Zmáčala mu líce a robila si cestičku dole k jeho krku a nakoniec vsiakla do trička.
„Bojíš sa?“ opýtala som sa, pričom môj hlas zašiel do zaniknutia.
Prikývol a moje telo obaril smútok a ľad.
„Nemusíš, Luke, ja ti neublí-“ nenechal ma dopovedať.
„To vraveli všetci Shanaya, a pozri kde som!“ hlas sa mu zvyšoval, ale od zúrivosti, no stále pôsobil slabo a zranene.
„Ale ja taká nie som, Luke!“ tiež som zvýšila hlas, a zhlboka sa nadýchla, vedela som, že sa blížim k slzám a vzlykom, ktoré ho len odpudia.
„Ja viem..“ šepol a následne mi stisol ruku, ktorú som mala vedľa tela. „Len to proste nedokážem...“ smutne sklonil hlavu a položil si ju na kolená.
Ostalo tichu, ruku odtiahol a ja som len prázdne upierala zrak do neznáma, chcela som odpovede ale nemala som otázky.
Zhlboka som sa nadýchla a nechala jednu slzu nech vyjde z mojich očí, nech mi zmáča líce.
„Môže za to otec?“ nohy som si zaborila hlbšie do piesku.
Teraz mohla prísť len odpoveď alebo odíde.
Slabé prikývnutie mi dalo ďalšiu nádej.
„Luke, ak sa chceš posunúť ďalej,“ zhlboka som sa nadýchla, spodná pera sa mi roztriasla, „musíš na to zabudnúť.“ šepla som a tentoraz som ja našla jeho ruku, ktorou si pridržiaval kolená.
„To nie je také ľahké, nevieš čo sa stalo. Nedá sa to len tak ľahko zabudnúť.“ jeho hlas bol zranený a trasľavý.
„Tak mi to povedz.“ povedala som jemne a čakala na jeho odpoveď.
Zľahka zodvihol hlavu a pozrel sa na naše prepletené prsty v piesku, hľadel na ne hodnú chvíľu, no neodtiahol sa.
Namiesto toho mi ju pevne stlačil a pritiahol si ma bližšie k jeho telu. Ohromená som sa posunula a položila si hlavu na jeho plece, zatiaľ čo on si prehodil ruku okolo môjho krku, našiel moju ruku a hral sa mi s prstami.
„On,“ zhlboka sa nadýchol a celým telom mu prešla triaška.
Nevidela som mu do očí, ale bola som si istá, že ak teraz neplače nie je ďaleko od sĺz.
„odišiel pred troma rokmi.“ dokončil vetu a vo mne panovala zvedavosť.
>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>><<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<
Hey hou guys!!
Po prvé, sorry že je časť tak neskoro :D Ale dáko sa mi ju nechcelo pridať. :)
Po druhé, ďakujem za dokonalé komentáre ♥ Makes me happy!
Po tretie, ďakujem za krásne číšla! ♥ Makes me happy too!
Po štvrté, čo vravíte na novú časť? :O :D Luke sa trochu osmeluje.. ♥ Uvidíme ako to bude pokračovať :D
Po piate, komentáre s názormi zas a znova potešia! Pripomínam, ak chcete venovanie komentík vám ho zaručí! ♥
Po šieste, ak by sa niekto zaujímal, môj koncert (v utorok) bol božský! ♥ Zahrala som to bez chyby a som na seba hrdá ♥ ♥ ♥
Anyway, dúfam že sa vám diel páčil.. :*
Stay with me, see ya soon! ♥
xx
