Part 45
„I miss you.. but
whatever."
Milý
denníček,
po tom čo mi
Luke stlačil ruku, sa môj stav o veľa zlepšil. Môžem povedať,
že som už skoro to isté čo som bola, pred tou haváriou.
Áno, dobre
počuješ, bola to havária. Luka zrazilo auto, keď telefonoval so
mnou. Je to všetko moja vina, no viem, že keby sa Luke prebudil
povedal by mi, že to tak nie je. Nevinil by ma. Skôr by sa mi ešte
ospravedlňoval za to.
A práve
preto, sa nechcem viniť tiež. Je to ťažké, keďže doktor jasne
povedal príčinu.
Keď sme
pri doktorovi, tiež povedal, že vraj má menší otras mozgu a je
dosť možné, že mu vypadne zopár vecí z pamäti. Vraj by to mali
byť nepodstatné veci, ako spomienky z detstva alebo kamaráti s
ktorými sa už netrávi čas.
Keď som to
počula, zhrozila som sa.. No najviac čo si prajem je, aby sa už
prebudil. Doktor povedal, že je normálne ak človek po takej
príhode spí aj tri dni, lenže Luke spí dnes presne štvrtí deň
a ja začínam mať obavy. To či ich má aj doktor neviem, nikdy som
sa s ním nerozprávala o Lukovom stave, stále to bola len Liz,
ktorá mi to následne zrekapitulovala.
Momentálne
som zašla domov sa prezliecť. Prvý krát po troch dňoch. Mala to
byť len otočka, ale zachytila som teba na stole a neodolala som
nenapísať svoju príhodu šťastia.
Naozaj,
cítim sa strašne šťastná, že Luke sa preberie. Teda.. zatiaľ v
to len dúfame, ale ja som si na sto percent istá, že príde späť.
Čo sa týka
rodičov, od tej SMS-ky som s nimi neprehovorila ani neodpisovala.
Momentálne sú všetci preč a dom je prázdny, takže by som sa
mala čo najskôr pobrať, lebo ak ma tu zastihnú k Lukovi sa už
tak rýchlo nedostanem.
K chalanom,
tiež mi nenapísali od tej SMS. Bojím sa, že som ich stratila ako
kamarátov, čo by ma veľmi mrzelo, ale prvoradý je pre mňa teraz
Luke.
Takže
denníček, drž mu prosím palce. Teraz to naozaj potrebuje.
xx
////-/-/-/-/
Otvorila som dvere do nemocnice, a pomaly prešla popri recepcií.
Zastala som až, keď som videla pred Lukovou izbou nemotorne stáť
troch zmätených chalanov. Mala som chuť sa rozbehnúť im oproti
a zdieľať s nimi moje utrpenie a veselosť zároveň, no tiež som
váhala či sa nemám pomaly vytratiť z kade som prišla.
„Tam je Shanaya, ona vám povie čo a ako." ozval sa hlas a mňa
vytiahol z tranzu.
Asi je už neskoro na manéver číslo dva.
Váhavo som zodvihla ruku a zakývala im. Michael si ma všimol ako
prvý, no moju prítomnosť nevnímal nijak špeciálne.
Bol to zvláštny chalan, jedného času mi prišlo, že má
všetkých rád a druhého, že naopak každého ma hlboko niekde...
Calum sa otočil ako druhý a s kamennou tvárou na mňa pozrel.
Snažila som sa o úsmev ale nejako sa mi to nepodarilo.
On narozdiel od zvyšku partie, dával presne najavo koho má rád a
koho nie. Občas sa mi aj zdalo že ma rád má, no ak aj mal, po tej
sms ma zrejme nenávidí.
Ashton sa len letmo usmial a opätoval mi zakývanie.
On vedel presne ako vyčariť človeku úsmev na tvári. Bol jeden z
tých pojašencov ktorý nevnímali okolie.
Pomaly som sa pohla k nim s ďalším plyšákom v rukách,
žmoľkala som ho a snažila si nahovoriť, že to bude dobré.
Prišla som k nim a chabo sa usmiala.
„Prepáčte." vytiahla som zo seba a snažila sa zachytiť
pohľad aspoň jedného z nich.
Michael sa díval dakde do ďaleka, Calum môjmu pohľadu jasne
utekal a Ashton si skúmal topánky.
„No tak chalani," šepol nakoniec Ash. Reakcia zvyšku, bolo
škaredé zazretie na Asha.
„Pozri, ja sa nebudem ospravedlňovať viac." povedala som
kľudne.
„Spravila som to, čo som pokladala za dôležité. Bola som pri
ňom a je mi ľúto, že som vám neoznámila čo sa stalo. Naozaj.
Ale musíte pochopiť, že mať kamarátov a ako sa k nim správať,
vyšlo už z mojich zvykov pokiaľ som znova nestretla vás. Takže
je mi ľúto, že som sa zachovala ako najväčší sebec a nedala
vám vedieť o tom, tiež by ma to nasralo." ukončila som hrdo
svoj monológ a čakala čo sa stane.
Ostalo medzi nami trápne ticho, vykročila som k Lukovým zavretým
dverám a v tú ranu ma zo zadu objali silné ruky.
Pousmiala som sa a otočila sa aby som mohla objatie osobe
opätovať.
„Ja sa nehnevám, spravil by som to isté." šepol mi do ucha
povzbudzujúco Ash.
„Ďakujem." šepla som a silnejšie ho objala.
„Prepáč, Shanaya." ozval sa Caluma tiež ma objal.
„To nič." šepla som a obtočila som si ruky okolo jeho krku.
„Ja som na teba nahnevaný nebol, takže." hodil nad tým rukou
Michael, no na to sme sa všetci vrhli na jeho osobu a utláčali ho
v objatí ako keby tu nebol žiadny ležiaci Luke za dverami, ktorý
len čaká kedy sa zobudí a uvidí skupinku týchto blbcov
objímajúcich sa na chodbe.
