Rase (Dokončené)

4.Kapitola - Dráčik

,,Wow'' povedal Dade, ktorý stál za mnou. Všetci sme stáli okolo môjho objavu - vajíčka. ,,Nemohli by sme ho preniesť k nám do kôlne?'' spýtala sa zaujatá Marry a neodtrhla oči od vajíčka. ,,Čo ti šibe? Mohli by sme ho poškodiť.'' povedal premúdrelo Jake. ,,Jake neviem, či máš pravdu. Tu mu hrozí, že ho niekto zoberie a bude príliš ľahkou korisťou. Podľa mňa by sme ho mali zobrať. U nás bude v bezpečí.'' povedala som a zohla sa, že ho zodvihnem. Chytila som vajíčko a snažila som sa vystrieť. ,,Decká, máme problém, neviem či ho prenesieme.'' vajíčko bolo také ťažké, že som s ním nepohla ani o milimeter. Sadla som si na trávu hneď vedľa vajíčka a rozmýšlala, ako preniesť najťažšie vajíčko na svete. Zatiaľ, čo ja som hútala, Marry konala. Každému niečo šepkala. Moc som to nevnímala, bola som mysľou niekde celkom inde. Všetci okolo mňa sa rozutekali a robili, čo im Marry prikázala. Už sa vracali a v rukách držali fúrik. ,,Larisa, pomôžeš nám aj ty? Alebo sa tu ideš ďalej opalovať?'' tímito slovami ma akoby prebudila a ja som znova vnímala, čo sa deje. ,,Jasné! Čo mám robiť?'' spýtala som sa s nadšením. ,,Poď k nám a naraz zdvihneme to vajce a naložíme ho na fúrik.'' postavila som sa k nim a snažila sa zo všetkých síl zdvihnúť ''tú vec''. Zrazu som zacítila na rukách odľahčenie a pomaly, ale isto sa vajíčko presúvalo do fúrika. ,,Fuuuuu'' vydýchla som, keď bolo vo fúriku. ,,Ešte by som sa neradovala. Ešte musíme ten fúrik dotlačiť do kôlne.'' až teraz som si uvedomila, že to najhoršie nás ešte len čaká. ,,Tak všetci spoločne ok? Raz...dva....tri..'' fúrik sme nadvihli a preniesli až domov.

Dlho sme sa starali o vajíčko. Vytvárali sme mu podmienky, aby sa čo najskôr vyliahlo. Aj tak si dávalo na čas. Už sme boli nedočkavý. Nevedeli sme, čo sa vyliahne a čas sme si krátili typovaním.

Čakali sme dva týždne. Zrazu sme počuli výskot z kôlne. ,,Čo sa deje?'' spýtala sa ma Marry. ,,Neviem, počkaj, nešla sa náhodou Jenn pozrieť na vajíčko?'' rýchlo sme sa rozbehli smerom ku kôlni. Myslela som už na to najhoršie. Keď som uvidela čo sa vlastne stalo, skoro mi spadla sánka. Stál tam drak. Malý, modro-sivý drak. Pomaly si preťahoval kosti, vystieral krídla a snažil sa postaviť na nohy. Pred ním stála nehybne ako socha Jenn a pozerala s nemím úžasom na to stvorenie. Pomaly sa ku mne otočila ,,Aké mu dáme meno?'' spýtala sa ma. Ja som sa stále pozerala na draka a kontrolovala každý jeho pohyb, bála som sa aby Jenn nič neurobil. Bola až nebezpečne blízko. ,,Neviem. Nevieme ani či je to ona, alebo on.'' odpovedala som ,,Je to dievča. Cítim to.'' povedala Jenn. ,,Dobre, tak ju volajme Rase!'' navrhla som nadšene.

Prvé časti sú celkom nezaujímavé, ale už sa to rozbieha :D