Rase (Dokončené)

5.Kapitola - Rase

O 5 rokov neskôr

,,Rase! Čakaj ma!'' kričala som na môjho prerasteného draka. Už o nej vedela celá dedina. Kým bola ešte malá, dalo sa ju skryť v kôlni, ale keď začala rásť... Možno mi neuveríte, ale 4 metrový drak sa skrýva ťažko. Práve sme utekali do hory. Mali sme tam jedno miestečko, do ktorého sme chodili, keď sme si chceli oddýchnuť. Rase letela nado mnou a ja som utekala ako zmyslov zbavená. ,,Stop! Rase, stop!'' kričala som z posledných síl. Zatiaľ, čo ja som lapala po dychu, Rase pristála tesne predo mnou. Zaprela som sa do nôh a zhlboka dýchala. Dračica sa na mňa udivene pozerala s hlavou spadnutou na bok. Pomaly ma začala obchádzať a keď bola za mnou jemne ma postrčila, akoby mi hovorila Larisa, poď už! Niekedy mám pocit, že si s ňou rozumiem viac ako s niektorými ľuďmi. ,,Hej! Hej! Už idem. Tebe sa to ľahko povie, keď len tak nadomnou plachtíš.'' rozčulovala som sa. Rase ešte stále stála za mnou. pozerala som sa do predu, keď som zrazu zacítila, na ramene, ako sa ma niečo dotklo. Bola to ona. Vždy keď som zvýšila hlas, myslela si, že urobila niečo zlé a týmto mi hovorila Prepáč, nechcela som. Chytila som jej hlavu a pritlačila som moju tvár o tú jej, pozerala som sa jej do očí. Ona pochopila, že vlastne nič zlé neurobila. Odrazila sa od zeme a vyletela. Už som si iba vzdychla a bežala za ňou. Letieť som na nej nemohla, bola ešte mláďa a tie sú ešte slabé. 

Už sme boli pri malom jazierku, v ktorom plávalo veľa rýb. Ja tu väčšinou rozmýšľam nad tým, prečo som práve ja našla vajíčko, o mojom živote, ktorý sa čím ďalej, tým viac začína podobať na dobrý - pred dvoma rokmi som sa odsťahovala od sestier a bratov. Marry sa o nich určite dobre stará. Rase sa tu zase naje do sýtosti. Tak ako väčšina drakov, má rada ryby. Aspoň myslím, že draci majú radi ryby. Keďže existuje iba jeden drak na celom svete, neviem či by aj ostatné draky mali radi ryby. Dnes som rozmýšlala o tom, v ktorom okamihu môjho života sa stala najväčšia zmena. Keď nás opustili rodičia? Keď som mala na starosť celú rodinu? Keď mi starec povedal príbeh a hneď nato som našla dračie vajíčko? Medzi týmito troma som sa nevedela rozhodnúť. Zrazu som začula silné čľupnutie, ktoré ma vytrhlo z premýšľania. ,,Rase! Nie! Pozor!" už som len videla, ako môj drak padá do vody. Ošplechla ma voda a ja som sa iba dívala na to, ako sa môj drak topí. Prevracala sa a snažila sa chytiť niečoho, čo by jej pomohlo. Nemohla som nič robiť. Keby som za ňou skočila do vody, akurát by som bola premočená. Už som mala slzy na krajíčku. Keď som si všimla, že Rase sa podarilo chytiť liány, ktorá vysela zo stromu neďaleko vody, dostala som novú nádej. Rýchlo som k nej pribehla a snažila sa vytiahnuť ju. Zatvorila som oči a sústredila sa na to, aby sa mi ju podarilo zachrániť. Keď som ich otvorila, Rase stála už nohami na pevnej zemi a snažila sa rozpamätať z traumatizujúceho zážitku. Rýchlo vyletela a išla domov. ,,Rase, čakaj ma!'' no ona len ďalej letela a ani sa neobzrela. Rozbehla som sa za ňou.

Keď som prišla domov, videla som Rase, ako leží v kúte a hlavu má zakrytú krídlom. ,,Rase? Počuješ ma? Haló?" snažila som sa ju zaujať. Stále ležala a nevnímala ma. Povedala som si, že zrejme spí a nechala som ju tak. Na druhý deň sa však stále so mnou nerozprávala. Nechápala som, prečo je na mňa taká nahnevaná. Vyšla som z domu a pozorovala Rase ako leží v tráve a pozoruje motýle. Keď si ma všimla, odrazila sa od zeme a odletela. Často takto odlieta a predsa som mala zlý pocit. Stále som si opakovala v mysli tú chvíľu keď spadla do vody a hľadala som niečo, prečo je taká urazená. Nakoniec som však dospela k názoru, že zrejme chce byť sama, kým sa upokojí. Ako dlho jej to asi bude trvať? Rozhodla som sa, že túto tému nechám na pokoji a že budem myslieť na niečo inšie. Po dlhom čase som našla tému, ktorá by ma zaujala - je Rase jediný drak na svete?