Rase (Dokončené)

26. Kapitola - Starena

Na začiatok by som sa chcela ospravedlniť, že dlho nebola nová kapitola. Bola som chorá a nechcelo sa mi písať. Potom mi do toho opäť niečo prišlo a... a k písaniu som sa dostala až teraz. Naozaj ma to mrzí a pokúsim sa písať tak aby nová časť vždy vychádzala do týždňa, ale nič nesľubujem...

Prelietali sme ponad Dračie skaly. Je to malé pohorie na západe. Kedysi tam bolo malé mestečko. Jedno z najhlavnejších v celej krajine. Každý rok sa tam chystali obrovské trhy. Boli veľkolepé. Schádzali sa tam ľudia zo všetkých končín sveta. Tieto krásne časy však zničili vojaci z východu. Ľudia statočne chránili svoje rodiny, ale vojaci zrovnali celú mesto so zemou. Stále sa tam povaľujú kusy dreva, ktoré nezhoreli na prach.

,,Nic? Nevravel si, že tu už nik nežije?" počula som spoza mňa Kaila. Ukazoval na malý dom, ktorý vyzeral, akoby bol postavený z ruín. Možno aj bol. Nic sklonil hlavu, aby videl o čo sa jedná. ,,Neviem, iba blázon by tu žil." povie a začne klesať. ,,Čo robíš?" spýta sa Kail prekvapene. ,,Idem to obzrieť." odvetí Nic a pristane. Ešte sa ani nechytím zeme a Kail už zoskakuje z Rase. ,,Nemôžeme strácať čas. Musíme ísť ďalej." povie Kail už nahnevane. ,,Nejaká stará chatrč nás nemusí zaujímať." prudko chytí Nica za rameno. Ten sa mu vytrhne. ,,Ale mňa zaujíma." odsekne Nic a pomaly zaklope na dvere.

Po pár sekundách sa dvere začnú otvárať. V nich stojí skrčená starena. ,,Kto je tu?" opýta sa tichým hlasom. Zrejme je slepá. ,,Dobrý deň, len sme išli okolo a zaujal nás váš dom. Chceli sme sa pozrieť, kto tu býva." povie Nic slušne. ,,Poďte ďalej. Len poďte." otvorila dvere dokorán. Jeden po druhom sme poslušne vchádzali. Keď sa mi naskytol pohľad na to, čo bolo vo vnútri, nevychádzala som z úžasu. Po stenách viseli obrázky drakov. Na poličkách boli ich sochy. Na podlahe bol jeden obrovský namaľovaný. Skrátka všade okolo boli draci. Keď v tom mi zastal zrak na dvoch vajíčkach, ktoré ležali pri krbe. Určite si ich všimol aj Nic.

Sadli sme si k stolu a čakali, kým nám donesie čaj. Keď konečne prišla, sadla si za stôl a ostatný sa s chuťou napili. Prvý dúšok bol osviežujúci, ale po chvíli sa v útach vytvorila odporná pachuť. ,,Všimol som si, že sa zaujímate o drakov." začal Nic pokojne konverzáciu. ,,Presne tak, ja som Ochranca." starena si odchlipla z čaju. ,,A tiež som si všimol, že máte vajíčka." pokračoval Nic. ,,To nech vás ani nenapadne! Tie vajíčka sú moje." vykríkla starena zúrivo. ,,Ale my sme tiež Ochrancovia, my ich chceme odniesť do našich liahní. Tam budú v bezpečí." stál si za svojim Nic. ,,A akú mám istotu, že nie ste Lovci." nedala sa odbiť starena. ,,Veď by sme vám neklamali." Nic bol v koncoch. ,,Ochrancovia neklamú, ale Lovci áno." starena bola prekvapivo pokojná.

Nic sa ku mne naklonil a pošepkal mi: ,,Je slepá, choď tie vajíčka zobrať. Viem, že to nie je správne, ale tu nie sú v bezpečí." pomaly som sa postavila. ,,Kam idete?" spýtala sa ma starena. Zarazená som zostala stáť. ,,Chcela som ísť na chvíľu von, nadýchať sa čerstvého vzduchu." vykoktala som a pokračovala v ceste. Tak, aby ma nik nepočul som sa začala presúvať k vajíčkam. Starena za mnou na chvíľu otočila hlavu. Nic si niečo mrmlal popod nos. ,,Stoj!" vykríkol ,,Nie je slepá, iba to hrá." Rázom som zastala a starena sa pomaly postavila. ,,Takže ste lovci." hovorila a pritom zo mňa nespúšťala zrak. ,,Nie, to je nedorozumenie." protestovala som. ,,Keď ešte stálo mesto, bola som hlavnou organizátorkou trhov a poviem vám, že ešte nikto nič neukradol omylom." povedala a pokrútila hlavou. ,,Počkať, čo si to povedala?" zarazil sa Nic. ,,Bola si hlavnou organizátorkou trhov?" spýtal sa Nic. ,,Áno, presne to som povedala." odsekla starena. ,,Ja viem, kto si." zašepkal. ,,Moja mama." povedal už trochu hlasnejšie a ani sa nepohol.

Tak, nová časť je tu... Je trochu kratšia, ale hádam nevadí. Ako som už písala, dlho som nič nepridala, lebo som bola chorá. Ešte raz sa chcem ospravedlniť.

Dúfam, že sa páčilo :D