Rase (Dokončené)

20. Kapitola - Príliš veľa informácií

Keďže som skončila v tom najnapínavejšom, neviem sa dočkať a píšem hneď aj druhú časť :D

Snažila som sa rozdýchať túto informáciu. Nic je môj otec? Nemôžem tomu uveriť. ,,Nic?..." zúfalo som sa na neho pozrela. Neodpovedal. Hlava mu klesla k zemi. ,,Nemôžem..." stále som nechápala, ako. ,,Vieš... je toho viac, čo ti tajím." povedal ponížene a uprel na mňa svoje veľké oči. Striedali sa vo mne emócie - bola som nahnevaná, lebo ešte pred chvíľou mi tu nik nedôveroval. Zároveň som bola prekvapená. A tiež som bola rada, lebo som našla svojho otca. 

Musela som niečo urobiť. Postavila som sa a prišla som ku Kailovi. Chvíľu som na neho pozerala a potom som mu uštedrila jednu ranu do sánky. Potom som si nevedela pomôcť, ale keď sa na mňa pozrel jeho modrými smutnými očami, musela som ho pobozkať. Odtiahla som sa od neho. Stál tam ako zmeravený a nepohol ani prstom. Až vtedy som si uvedomila, aké som v ňom musela vzbudiť pocity. A nie len v ňom - pozrela som sa na Nica a na Rase a aj oni na mňa pozerali s otvorenými ústami. Rýchlo som vybehla z jaskyne a bežala smerom do lesa.

,,Larisa! Pozor! Stoj!" kričal na mňa Kail. Neskoro. V pazúroch ma už držali dvaja muži z táboru. Videla som ako sa Kail za mnou rozbehol, ale Nic ho zastavil. Dobre urobil, ak by chytili aj jeho, mali by oveľa menšiu šancu vyslobodiť ma. Nechala som sa odtiahnuť dúfajúc, že sa odtiaľ dostanem.

Keď sme prišli do ich tábora. Všetci sa postavili a pozerali na svojich priateľov s obdivom. Počula som nejaké uznanlivé slová ako napríklad: dobre ty! šéfka bude šťastná! Zdvihla som hlavu a poobzerala si ľudí, ktorý ma zajali. Všetci mali brnenie a zbrane. V ruke držali poháre s vodou a chlieb. Muži, ktorý ma držali ma vliekli smerom k stanu. Vošli sme. Bol tam stôl uprostred miestnosti a za ním sedela vysoká mladá žena. Mala gaštanové vlasy. Keď počula, že sme vošli prudko zodvihla hlavu a položila pero na stôl. Pozrela sa na mňa a vojakom povedala aby odišli. Teraz sme boli v stane iba my dve. Žena pôsobila sebavedome narozdiel odo mňa. Ja som sa triasla ako osika a nenabrala som odvahu pozrieť sa jej do očí.

,,Takže ty si tá Vyvolená Ochrancov?" povedala povýšenecky. Pri jej tóne hlasu, by som jej najradšej jednu vrazila, ale keďže by to bolo to najhlúpejšie, čo by som mohla urobiť, aspoň som sa vzpriamila a pozrela sa jej do očí. ,,Neviem o čom to hovoríte." pohľad som stále upierala na ňu. ,,Nič ti neurobím, ale len preto, lebo nemôžem, inak by som sa nezdržala." prišla ku mne bližšie. ,,Neklam!" vykríkla a ja som zavrela oči. Prečo mi nemôže nič urobiť? ,,Keď mi nemôžete nič urobiť, tak prečo ma držíte?" otvorila som oči. Keby pohľad vedel zabíjať, obidve by sme už boli mŕtve. ,,Lebo si pre nás hrozba, drahá." usmiala sa na mňa. Vôbec som nerozumela o čom hovorí. ,,A čo so mnou plánujete urobiť?" spýtala som sa. ,,Neplánujem si pokaziť svoju povesť ženy s veľkým srdcom a preto ťa pustím. Ale nemysli si, že sa vidíme naposledy. Budeme vám stále v pätách. Stále ťa budem sledovať, aj keď nás nebudete vidieť." povedala. ,,Nejako rýchlo meníte názor, ešte pred chvíľou ste mi chceli jednu vraziť a teraz ma len tak pustíte?" chcela som sa dozvedieť čo najviac. ,,Nepokaz si to!" povedala výhražne a prstom ukázala na dvere. Naposledy som sa na ňu pozrela a vyšla som zo stanu. Von už čakali vojaci. Pozerali na mňa a celou cestou za mnou vykrikovali rôzne výhražné veci, že ma nájdu, že sa mám báť.

Keď som prišla k jaskyni nepovedala som ani slovo. Všetci na mňa pozerali a tiež sa im moc nechcelo hovoriť. Prišla som k Nicovi. Potrebujem vysvetlenie. ,,Dobre..." povedal a ukázal na skalu. Sadli sme si a Nic začal. ,,Už od pradávna sú dva kmene, ktoré zaujímajú draci. Jedni ich chcú zachrániť a ochrániť, druhý zabiť a zničiť. Tieto dva kmene medzi sebou dlho bojujú. Bezvýsledne. Jedni sú Ochrancovia drakov a Lovci drakov. Vždy si vyberajú Vyvolených - vodcovia ich kmeňu. Dedí sa to z generácie na generáciu. Vyvoleným nemôže byť niekto, kto nemá na to krv. Ty si historicky prvá Vyvolená, ktorá má krv úplne čistú. Myslím si, že mamu si už stretla - taká vysoká žena s gaštanovohnedými vlasmi a "veľkým srdcom". Je to Vyvolená Lovcov, ja som bol Vyvolený Ochrancov. Keď sme zistili, že sú vajíčka, rozhodli sme sa nájsť ich." trochu sa mi rozjasnila myseľ.

,,Ale, prečo Bojujú?" ,,Lebo Lovci sú zástancovia toho, že vojna drakov bola najhoršia vec, ktorá sa na zemi udiala a preto nechcú dovoliť, aby sa znova rozpútala. Ochrancovia však chcú, aby si s drakmi opäť navzájom pomáhali a chcú, aby draci opäť existovali." takmer všetko mi do seba zapadalo. ,,A ešte jedna otázka - prečo hovorila, že mi nemôže ublížiť?" ,,Uvedom si, že si tak Ochranca ako aj Lovec a ak by ťa zabili, nemali by už Vyvolených ani oni ani my." povedal. ,,Veď mám ešte súrodencov." ,,Vždy vyberajú najstarších." rébus bol vyriešený a všetky časti do seba zapadali.

Som sa nejako rozpísala :D Dúfam, že sa páči.