Rase (Dokončené)

13. Kapitola - Joshovo tajomstvo

Išli sme cez les. Hľadali sme Rase. Josh znova skúsil nadviazať priateľstvo. ,,No tak...Vieš...chcel som sa spýtať ako sa voláš a mohla by si mi opäť hovoriť Josh." opäť mi podal ruku a ja som sa najprv pozrela na neho, potom na jeho ruku a potriasla som ňou. ,,Larisa, ale nemysli si, že teraz sme priatelia, stále ťa neznášam. Možno sa to zmení keď uvidím Rase." rýchlo som odtiahla ruku, lebo mi nebolo príjemné držať niekoho, kto ma okradol. nadýchla som sa, otočila som sa a  rozbehla sa za Nicom. Zrazu na mňa Josh zakričal. ,,Cesta k nej je týmto smerom." ukázal na pravo od neho. Otočila som sa a zaváhala, či iba nechce, aby som sa k nemu vrátila. Nakoniec som k nemu prišla a vydala som sa smerom kam ukazoval. 

Pozerala som sa naokolo a napínala sluch, či náhodou nezistím, kde by mohla byť Rase. Asi by som bez Josha nezistila kde je. Pomaly sme sa blížili na koniec lesa, vlastne na miesto, kde sme vošli do lesa. ,,Tak tu by to niekde malo...." nedopovedal. Obzerala som sa a hľadala ho, ale nikde nikdo nebol. ,,Hej! Tu som! Pomôžte mi!" bol to Joshov hlas. Stále som ho nemohla nájsť. Zrazu som si všimla, že približne pri mieste kde bol Josh je nejaká jama, skôr priepasť, tmavá priepasť, ktorej som nedovidela na dno. Na boku sa z celej sily snažil udržať Josh. ,,No čo tam stojíte?! Pomôžte mi!" kričal na nás. 

Rýchlo som k nemu prišla a chytila ho za ruku. Nic ho chytil za tú druhú. ,,Tak spolu. Raz....dva.....tri..." zakričal Nic a začali sme ťahať. Zaťala som zuby a dala som do ťahania všetkú svoju silu. Predstavila som si, že neťahám Josha, ale Rase. V podstate to bola pravda. Keď zomrie Josh, nenájdeme Rase. 

Keď bol nohami na pevnej zemi vydýchla som si. Postavil sa, a ako si napravoval tričko, niečo som si všimla. Jazva. Jazva na bruchu tiahnuca sa až po rebrá. ,,Čo sa ti stalo?" opýtala som sa ho a ukázala na brucho. on sa pozrel na svoje brucho a povedal: ,,Čo? Toto? Ale nič....to...to nič nieje...ani neviem ako sa mi to stalo." zakoktal sa a stiahol si tričko. Jasne má 10 centimetrovú jazvu na bruchu a ani nevie ako sa mu tam dostala. Niečo mi na tom nesedelo. V tom som si na to spomenula. 

,,Kail!" hodila som sa mu okolo krku. ,,Si to ty? Naozaj si to ty?" vypustila som slzičku šťastia. ,,No...áno som, ako si to zistila? Podľa jazvy, že?" nemohla som uveriť, že je to naozaj on. ,,Jasne, prečo všetko to divadlo? Čo Josh a Rase a..." zastavil ma. ,,Nevedel som ako to zoberieš a tak som si vymyslel Josha. Chcel som zistiť ako sa teraz správaš, či si sa nezmenila, či ma máš stále rada a keď to zistím, chcel som ti to povedať." odtiahla som sa od neho. Utrela som si slzu a užívala si pocit šťastia. ,,Čo...sa to tu deje?" ozval sa spoza nás Nic. Až teraz som si uvedomila, že Kaila nepozná. ,,Nic, toto je Kail. Môj najlepší kamarát. No a Kail, Nica už poznáš." ,,No áno, mal som to potešenie" povedal ironicky a potriasol mu rukou.

,,No dobre! A kde je teda Rase?" opýtal sa Nic Kaila. ,,Rase? Kde si? Haló?" kričala som. Zrazu som konečne začula odpoveď. Silné zakričanie a hneď na to zapraskanie konárov. Spoza krovia zrazu vyliezla Rase a hlasito zívla. To je dnes ale krásny deň. Dve príjemné stretnutia. Pribehla som k Rase a položila som si ruku na jej pysk. ,,Konečne sa znova vidíme." povedala a ruku mi oblizla. Konečne všetci spolu.

Ták, trošku kratšia kapitolka je tu. Dúfam, že sa páči. Užívajte prázdniny.