Rase (Dokončené)

8.Kapitola - Záhadný

Ocitla som sa za vodopádom. Bolo tam vlhko a temno. ,,Poď sem, je tu cesta." zakričala som na Rase a ona najprv prestrčila hlavu a potom aj telo. Svietilo sa tu iba fakľami a tak som nevidela skoro nič. Išla som cestou, ktorá bola osvietená. Držala som sa steny, aby som náhodou nezablúdila. Rase išla pomaly za mnou. Zrazu som sa potkla. Pod nohami sa mi váľalo vedro plné rýb. Jednu som zobrala a hodila ju Rase. ,,Už sme blízko." usúdila som a išla ďalej. Prišla som k dverám, ktoré vyzerali, že keď sa ich dotknem, tak sa rozpadnú. Na moje prekvapenie sa nič také nestalo, boli veľmi pevné. Pomaly som sa chytila kľučky a zatlačila som ju. Za dverami bolo už svetlejšie. Svietilo sa tam aj petrolejkami. Veľmi ma zarazilo, že tam boli okná. Nechápem ako som si ich nemohla všimnúť, boli zamaskované machom a potreté hlinou, ale iba tak, aby cez ne presvitalo svetlo. Musela som uznať, že boli zamaskované veľmi dobre. ,,Haló? Je tu niekto?" zakričala som a čakala som. Nečakala som, že mi niekto odpovie. ,,Áno! Už tam idem, daj mi chvíľku." ozvalo sa mi na odpoveď. Zľakla som sa a podskočila som. Zrazu sa otvorili dvere a vošiel muž. Nepoznala som ho, nebol mi povedomý. Mal na sebe oblečené kožené oblečenie a na chrbte mal luk. Vyzeral, staršie ako ja, možno na 40. ,,Očakával som ťa tu skôr, dávaš si na čas." povedal a odkladal luk na stoličku, ktorá stála v rohu miestnosti. ,,Poznáme sa?" spýtala som sa a jednou rukou som pohladila Rase, ktorá ešte stále bojovala s rybou. ,,Nie, nepoznáme, teda nepoznáme sa osobne. Nicollas Hungs." predstavil sa a podal mi ruku. ,,No čo, výstroj je jej malá?" narážal na list, ktorý mi poslal. Ignorovala som jeho otázku. ,,Vy ste krotiteľ drakov?" ,,Dá sa povedať, aj keď som draka ešte neskrotil, ale áno, ja som posielal listy ak sa pýtaš toto." Sadli sme si na pohovku, ktorú mal vo svojom malom príbytku a rozprávali sa. Povedal mi, že jeho pra-pra-pra starý otec sa zaujímal o drakov a zapisoval do knihy všetko čo sa dá o drakoch napísať. Od vajíčka až po dospelého draka a smrť. Nicollas sa o drakov zaujímal tiež a keď zistil, že som našla vajíčko, začal ma pozorovať a potajomky mi pomáhal s Rase. ,,Môžem sa niečo spýtať?" nadhodila som tému, ktorá ma veľmi zaujímala, aj keď som si to nechcela pripustiť. ,,Jasne, len sa pýtaj." povedal a napil sa vody. ,,Ako to, že sa Rase skoro utopila, keď je vodný drak?" vyzeral, že ho táto otázka zaskočila, chvíľu rozmýšlal a potom odpovedal: ,,Volá sa to vrodená chyba. Je šanca 1 k 1000, že sa s ňou drak narodí, ale sú aj také prípady. Znamená to, že nedokáže ovládať niektoré svoje schopnosti a je vlastne chybný. Tieto draky bývali zo spoločenstva vyhadzované. Možno preto keď spadla Rase do vody bola taká nesvoja - zistila, že je chybná." jeho odpoveď som nečakala, ale dávala zmysel. ,,Vy viete o tom, že bola Rase nahnevaná?" spýtala som sa prekvapená. ,,Však som ti povedal, že som ťa pozoroval, odkedy si našla vajíčko a nevykaj mi, cítim sa starý, hovor mi Nic." ,,Jasne, Nic" povedala som a pozrela som sa na Rase. Už dojedla rybu a rozhodla sa, že si to tu poobzerá. ,,Máš sa ešte čo učiť o drakoch a ja ťa to naučím. Celý svoj život sa zaujímam o draky a niečo o nich viem. Začnime s tým, že sa budete viac spoznávať. Rase ťa pozná celý život, takže o tebe vie všetko a tak ti rozumie a ty sa s ňou môžeš rozprávať naším jazykom. Ty však Rase poznáš veľmi krátko a vieš o nej veľmi málo. Musíš ju viac pozorovať a spoznávať, aby aj ona mohla komunikovať s tebou jej rečou."