Rase (Dokončené)

10.Kapitola - Nepríjemný deň

Po dlhom čase vyučovania a tréningu s Nicom som porozumela drakom, vedela som o nich všetko, čo sa o drakoch vedieť dá a bola som odhodlaná ako nikdy. Odhodlaná pomôcť Rase s hľadaním vajíčok. Už som vedela lietať, vedela som sa o ňu dobre postarať a ona už vedela ovládať svoje schopnosti. 

,,Larisa?" prihovorila sa mi Rase. ,,Áno?" odpovedala som a čakala na otázku, ktorú mi chce položiť. ,,Kde je Nic?" spýtala sa a obzerala sa okolo seba, akoby mi chcela ukázať, že tu naozaj nieje. ,,Neviem. Hovoril mi, že musí ešte niečo vybaviť a že sa hneď vráti." Rase si spokojne ľahla na zem a zadriemala. Čo budem robiť? Keď spí nudím sa. Od požiaru v mojom dome bývam u Nica. Rozhodla som sa, že sa teda vykúpem.

Voda bola osviežujúca a studená. Mám rada, keď sa v lete okúpem. Vyšla som z vody a vyštverala som sa na nízku skalu. Postavila som sa a kochala sa krásou okolia. Pozrela som sa na vodu. Bola taká čistá. Videla som až na dno. Zazrela som aj najmenší pohyb rybky. Odrazila som sa nohami od skaly a skočila šípku. Ešte pred nárazom na hladinu som zavrela oči, aby sa mi do nich nedostala voda. Cítila som ako sa ponáram do vody, stále nižšie a nižšie. Zrazu som nosom narazila na dno a zacítila som, ako sa mi bolesť šíri z nosa do celej hlavy. Rýchlo som položila nohy na dno a vynorila sa. Pozrela som sa na môj odraz vo vode. Nos som mala celý krvavý. Nevšimla som si, že je to dno tak blízko. Cez tú krištáľovo čistú vodu to vôbec nebolo vidno. To bolo asi jediné, čo cez nu nebolo vidno. Vyšla som na breh a utekala naspäť domov. 

,,Čo sa ti stalo? Pomôžem ti?" spýtala sa Rase hneď ako si všimla môj krvavý nos. ,,To nič, podaj mi prosím ťa nejakú vreckovku." zakričala som na ňu a zobrala vedro s vodou, aby som si mohla umyť tvár. Celú som ju ponorila do vedra. O chvíľu prišla Rase aj s nejakým kusom handry. Zobrala som si ju a vďačne som sa na ňu pozrela. Začala som sa pomaly utierať. Pri každom dotyku ma zabolel nos.

Zrazu som započula buchot dvier. Super! Nic prišiel. Handru som hodila do vody, ktorá už bola mierne červená z mojej krvy. Odsunula som stolček, na ktorom som sedela a išla som privítať Nica. ,,Preboha! Čo sa ti stalo?" spýtal sa ma prekvapený Nic. Dúfala som, že z toho nebude robiť také haló. Prevrátila som oči a povedala: ,,Ale nič, bola som sa kúpať." Nic sa na mňa stále neveriacky pozeral. ,,Pravidelne sa vraciam z vody s rozbitým nosom." povedal ironicky a pozrel sa mi do očí, akoby mi chcel pozrieť až do duše. ,,Neodhadla som hĺbku vody a skočila šípočku." povedala som sa opäť sa vrátila k vedru s vodou.

,,Kde si toľko bol?" zmenila som tému a pozrela som sa do zrkadla, aby som videla škody na mojej tvári. Nebolo to až tak vidno a tak som si uľavene vydýchla. ,,Vidíš, presne to ti chcem ukázať. Úplne som na to zabudol." Nic sa udrel dlaňou do čela a stratil sa za dverami. O chvíľu sa opäť objavil a v rukách držal výstroj. Bola celá kožená. Bolo pri nej púzdro na dýčku a na šípi. Taktiež tam bol luk. ,,Čo to je?" pozrela som sa na neho spýtavým pohľadom. ,,Čo by to bolo? No tvoja výstroj! O chvíľu ideš mať narodeniny a ja som si povedal, že ti musím dať darček." povedal a podal mi ju. ,,Tak ju choď vyskúšať! Zaujíma ma ako v nej budeš vyzerať." popostrčil ma. Pohla som sa teda smerom k izbe.

O chvíľu som z nej vyšla a už som mala oblečenú výstroj. Musela som uznať, že je naozaj pekná. Dal si záležať. Keď ma Nic zbadal spadla mu sánka. ,,Čo? Nepristane mi?" spýtala som sa s obavou v hlase. ,,N-n-ie, l-len si...ale nič. Naozaj ti pristane." zakoktal sa a odvrátil zrak. Hneď na to sa vzchopil a povedal: ,,No, základná vec, prečo som ti tu výstroj daroval je, že musíme konečne začať hľadať vajíčka. Priprav sa na dlhú cestu, lebo môžu byť hocikde." Môžu byť hocikde - táto veta mi ešte chvíľu behala po mysli. Čo ak nenájdeme všetky vajíčka?

Tak a ďaľšia časť je tu. Ako sa páči? Je už predsa len tá desiata časť a ja by som chcela, aby už začali hľadať. Ďakujem za všetky votes a komenty :D