Rase (Dokončené)

25. Kapitola - Všetko v poriadku

Len tak som hypnotizovala kvetináč, ktorý stál na zemi v mojom stane, a rozmýšľala o... Vlastne o všetkom. O tom, ako som sa dostala k Rase, ako som spoznala Nica, opäť som našla Kaila, o hľadaní a o všetkých tých dobrých a zlých chvíľach, ktoré som s nimi prežila. Chvíľu som sa zamýšľala aj nad tým, ako sa asi majú moji súrodenci. Marry sa už určite odsťahovala a teraz je tam najstarší Dade. A malá Jenn už nie je taká malá, ako si ju pamätám. Zrazu som strašne zatúžila opäť ich stretnúť. Hodila som sa na postel a predstavila si, že som doma, ležím na svojej starej tvrdej posteli a okolo mňa sa všetci hrajú. Na chvíľu, naozaj nepatrnú chvíľku, som tomu naozaj uverila, otvorila som oči a môj sen sa rázom rozplynul.

Obliekla som sa a išla za Nicom. Včera som sa na neho veľmi hnevala, ale cez noc som si uvedomila, že v tejto vojne nie je miesto pre ľútosť. ,,Neruším?" sadla som si vedľa neho na jeho posteľ. Stále sedel, pozeral do blba a ignoroval ma. ,,Viem, včera som bola ako zmyslov zbavená, prepáč, netušila som, ako veľmi ich nenávidíš. Odpusť, oci." v jeho očiach som zazrela prekvapenie. Akoby muž s železnou tvárou zrazu zmäkol, ale bola to iba chvíľka. Hlavu som si oprela o jeho rameno. ,,Keď ťa omrzí trucovanie, tak sa príď naraňajkovať." povedala som už ráznejšie a postavila som sa. Ešte som sa naňho pozrela posledný krát a išla som na raňajky.

Sadla som si vedľa Kaila. Ten už dlávil tretí chlieb. ,,Nechaj niečo aj ostatným." zažartovala som a odhryzla si sústo. Dojedol chlieb, oprášil si ruky a pozrel na mňa. ,,No... chcel som s tebou o niečom hovoriť. Vieš, vtedy v tej jaskyni..." prerušila som ho: ,,Ja o tom nechcem hovoriť." odvrátila som zrak a myslela som, že som uzavrela túto tému nadobro. ,,Ale..." nedal sa odbiť. ,,Žiadne ale..." proste o tom nechcem hovoriť, prosím ťa, rešpektuj to." snažila som sa zakryť zmätok v mojom hlase. Kail sa postavil. ,,Budem, ale aj ty by si mohla prijať to, že ti chcem niečo povedať." ,,Nie Kail, ja nechcem..." prekrikovali sme sa jeden cez druhého, ale on si stále hundral svoje. ,,Larisa! Tak už počúvaj. Milujem ťa." zrazu nastalo ticho. Nemo sme na seba pozerali. Zdalo sa, že zrazu celý tábor stíchol a boli sme tam iba mi dvaja. V ušiach mi stále zneli jeho slová - Milujem ťa... Ani jeden z nás sa nezmohol na slovo. Zrazu som zacítila niekoho ruku na mojom ramene, až ma trhlo. ,,Čo sa deje? Navzájom sa hypnotizujete?" zasmial sa Nic a tým ma prebudil z tranzu. ,,Nie, len... len sme sa rozprávali." pokúsim sa usmiať a rýchlo si sadnem za stôl.

,,Typujem, že ideme ďalej." zhovárala som sa s Nicom pri raňajkách. ,,Ešte dáme vojakom čas nazbierať sily a potom pôjdeme." odvetí Nic a usmeje sa. Vyzerá, akoby ho niečo trápilo, ale zároveň na jeho tvári vidieť úsmev, ktorý mi tak chýbal. ,,Čo sa deje?" odhodlala som sa položiť túto otázku. ,,Nič, len... Stále o nej rozmýšľam. Prečo to muselo dopadnúť takto. Musela ku mne niečo cítiť, veď máme spolu päť detí. Čo sa s ňou stalo? Kedysi sme sa milovali, ale teraz nad tým len ohŕňa nos. Akoby sme si boli úplne cudzí, akoby sme sa nikdy nepoznali." veľmi ho to trápilo. Ako včera povedal - opustila ho jediná žena, ktorú kedy miloval. ,,Viem, ako sa cítiš. Podobné otázky sme si kládli, keď ste nás opustili - Prečo? Už nás nemáte radi?" povedala som. ,,A oni si tieto otázky možno stále kladú." dokončil Nic. ,,Keď všetko skončí," pokračoval ,,Pôjdeme ich navštíviť." povedal už s trochu lepšou náladou. ,,Čo "všetko"?" spýtala som sa. ,,Veď vieš... Nájdeme vajíčka, vychováme draky a opäť s nimi budeme žiť v mieri." odhryzne si z chleba a určite si už predstavuje, ako sa znova stretne so všetkými svojimi deťmi.

Spokojne som sa postavila od stola a zamierila do stanu trochu si odpočinúť. Rozhovor s Nicom som si užila. Konečne sme hovorili jeden k druhému otvorene, nič sme si netajili. Až na rozhovor s Kailom. Ale to ho nemusí trápiť. Je to moja vec, a raz mu to určite poviem, ale zatiaľ počkám, ako sa to vyvinie.

Tak, a máme tu novú kapitolu. Je taká oddychová, a stále sa tam niekto s niekým rozpráva :D... Dúfam, že sa páčila.