Rase (Dokončené)

18. Kapitola - A opäť zle

Na druhý deň sme sa hneď ráno vydali na cestu. ,,Všetko platí ako minule - ja a Kail na Rase, ty na Airidesovi." kričím na Nica. Už sa neviem dočkať, kedy nájdeme ďalšie vajíčko. ,,Dobre." odsúhlasil mi Nic. Prišla som k Rase a ako zvyčajne bol Kail rýchlejší než ja. Vysadla som do sedla a vyleteli sme do nebies.

,,Dnes je ale krásne..." začne Kail. ,,Čo chceš?" preruším ho znudene. No povedzte mi, poznáte niekoho, kto začína konverzáciu "dnes je ale krásne" a pri tom od vás nič nechce? ,,Ale nič, len nechcem celý let len tak mlčky presedieť. Okrem toho sme sa už dávno takto o samote neporozprávali." odpovie a ešte silnejšie sa ma chytí, lebo vyletím do výšky, aby nás náhodou Nic nepočul. ,,Stále je tu Rase." poviem. ,,Áno, som tu." zopakuje po mne Rase. ,,To mi nevadí, Rase nie je moc zhovorčivá." zasmeje sa Kail. ,,Prisaháš, že to zostane iba medzi nami?" ukázal prstom medzi nami troma. ,,Prisahám." odvetila dračica.

,,No..." začal Kail ,,prvá vec je, že Nic nám niečo tají. Neviem presne čo, ale viem, že si píše denník a v ňom to je." pokračuje. ,,Dobre, dobre... Nechápem... ty teraz chceš, aby som si ten denník prečítala?" spýtala som sa. ,,Nie, len chcem tvoje dovolenie." ,,Čo? Ty chceš odo mňa dovolenie? To si sa ma ani nemal radšej pýtať, lebo ja ti to nedovolím! Aj keď ma to veľmi zaujíma. Vieš čo by to bolo, ak by sa to dozvedel Nic?" povedala som podráždene. ,,Ja viem.... Viem, ale, ja potrebujem ten tvoj kompas, on tam má heslo, niečo o tom, že tam musím napísať tú vetu, ktorá je na ňom vyrezaná. Jeho mi nerobí problém oklamať, ale teba klamať nedokážem." povie až prekvapivo pokojne. Z tašky vyberem kompas a podám mu ho. ,,Ale si v tom sám... ak sa to prevalí, budem tvrdiť, že si mi ho ukradol." poviem. Natešene vloží kompas do vrecka a usmeje sa na mňa. ,,A tá druhá vec?" spýtam sa. ,,No..." zaváha. ,,Už ti dlho chcem povedať, že..." nedopovedal.

Okolo ucha mu preletel šíp. ,,Čo sa deje?" ozve sa z dola. ,,Neviem! Pristaňme!" kričím. Keď sme na zemi, opäť hneď vedľa mňa pristane šíp. Rýchlo sa skryjeme za strom. Odkiaľ na nás strieľajú? - pýtam sa sama seba v duchu. Pozriem sa na Nica. Prstom mi naznačuje, že sa im stratíme v jaskyni. Pošlem to ďalej, aby von nikto nezostal. Pomaly sa od stromu k stromu presúvame k jaskyni. Skryla som sa v uličke, kde bola tma, že som nevidela meter pred seba. ,,Ste všetci v poriadku?" spýtam sa. ,,Larisa!" počujem tichý ston Rase. Rýchlo k nej pribehnem. ,,Čo je ti?" spýtam sa s neskrývanou obavou v hlase.

,,Oni... oni ju zasiahli." potichu povie Nic a neveriacky krúti hlavou. Pomaly sa zosuniem na zem. ,,Hej, je mi tvojho draka ľúto, ale tým, že sa tu zrútiš jej nepomôžeš." povie pokojne Kail. Skoro to vyzerá, že jeho pohodovú náladu dnes nič nepokazí. ,,Má pravdu, počkáme kým prestanú strieľať a poobzeráme sa po nejakých liekoch a bylinách.
Po asi desiatich minútach neprestávajúceho strieľania peklo konečne ustane. ,,Poďme. Kail, zostaň pri Rase, ja s Nicom ideme." povedala som a pohodila som rukou na znak toho, že ideme. Napravila som si tašku a vyšla z jaskyne. ,,Čakaj ma!" kričí na mňa Nic. Zastanem, ale ani sa neobzriem. Utriem si slzy, ktoré mi pomaly stekajú po tvári.

Po nedlhom cestovaní nájdeme nejaké tie bylinky, vodu a obrovské liečivé skorocely. Keď sme prišli do jaskyne, Rase nehybne ležala v strede miestnosti a Kail smutne sedel na skale. ,,Ako je na tom?" spýtam sa. Nedostanem odpoveď a tak k nej rýchlo pribehnem. Listami jej zakryjem ranu a obviažem okolo nich kus látky zo svojho trička. Naštastie jej zasiahli iba labu, ale aj to je pri drakoch veľmi nebezpečné. Draci sú veľmi citlivý a aj z malej rany vykrvácajú na smrť. Bylinky som dala do vody a s nádeou na záchranu som jej to dala vypiť. ,,Počkáme do zajtra..." Nic ma tlapne po chrbte a odíde. ,,Dobre, počkám tu s ňou." ,,Nemusíš, radšej sa poriadne vyspi, zajtra musíte hľadať vajíčka." s námahou povie Rase. ,,V žiadnom prípade, vajíčka hľadáme všetci... spolu." zavriem oči, po celom dni by som ich nedokázala mať otvorené už ani chvíľku.