Rase (Dokončené)

11. Kapitola - Hľadanie

Osedlala som Rase a prehodila som cez ňu moje a Nicove veci. Udržala by zatiaľ iba mňa a Nic by sám musel bežať, tak som sa rozhodla, že radšej budem bežať aj ja. Predsa len, tie vajíčka budú na zemi a nie vo vzduchu, možno.
Rozbehli sme sa a Rase vyletela. Ešte nikdy som nebežala tak rýchlo ako teraz. Dokonca ani Nic za mnou nestíhal. Pozrela som sa na oblohu a prekvapilo ma, že nevidím ani Rase. Pomaly si plachtila nad Nicom a ja som ju už dávno predbehla. Spomalila som.
Dostali sme sa pred les a Rase musela pristáť, lebo cez koruny stromov by ju nebolo vidno a ja ju chcem mať stále na očiach. ,,Ideme správne?'' spýtala som sa Nica a neodtrhla som zrak od stromov, akoby som čakala, že odtiaľ vybehne dravá šelma a skočí na mňa. ,,A čo ja viem? Dračie vajce nehladám každý deň. Mám ale tušenie. Keď draci bojovali, vládca z každého kmeňa poslal dvoch zo svojich, aby skryli vajíčka presne pri treťom potoku, okolo ktorého pôjdu. Každý drak sa teda vybral inou cestou. Aspoň tak to hovorí povera, ktorú som našiel v denníku.'' povedal Nic medzi tým ako sa snažil rozdýchať. ,,No to je síce pekné, ale kde vlastne bojovali? Odkiaľ sa vydali na cestu?'' spýtala som sa a opustila som predstavu dravej šelmy. ,,To nikto nevie. Ak by som to vedel, sám by som sa vydal na cestu.'' odpovedal a ja som stratila aj to zrnko nádeje, ktoré som mala. Vtom mi niečo napadlo, prišlo to zrazu a ešte pred chvíľkou stratené zrnko sa opäť našlo. ,,Nic, ale ja som jedno vajíčko už našla, pri tej našej riečke, ktorá sa dosť podobala na potok. Vlastne to bol potok, len z neho tá voda odtekala ďalej. Ale to je jedno... Hlavné je, že musíme teda ísť od neho k ďaľšiemu a k ďaľšiemu a potom sa dostaneme na miesto, kde kedysi bojovali draci. Potom už pôjdeme len rôznymi smermi a budeme hľadať potoky.'' Nic sa na mňa neveriacky pozeral, že ho to nenapadlo skôr... ,,Ešte by som sa neradoval. Od toho potoku môžeme ísť zlým smerom. Čo ak pôjdeme na sever a to miesto bude na juhu?'' samozrejme Nic, budeš kritizovať, ale sám nič nevymyslíš. ,,Možno, ale je to náš jediný záchytný bod a musíme sa ho držať''
Vošli sme medzi stromy a predierali sa cez konáre. Po dlhej ceste sme prišli k obrovskej skale, na ktorú sme vyliezli a chceli sme sa občerstviť. Vybrala som chlieb a začala jesť. Medzi prežúvaním som sa spýtala Nica na veľmi podstatnú a zároveň nepodstatnú vec, na ktorú som za ten čas aj zabudla. ,,Počuj, Nic, ako sa mi vlastne zapálil dom?'' odhryzla som si veľký kus z chleba a čakala na odpoveď. ,,Neviem to naisto, ale zrejme si zvalila sviečku čo si mala na stole.''
,,Kde je Rase?!'' vykríkla som a zrak sa mi zapichol do šípu, ktorý preťal vodítko, ktorým bola Rase priviazaná o strom. Pribehla som k nemu a obzerala som sa, či nezazriem toho, kto to urobil. Nič, žiaden pohyb ani tieň. ,,Nebuď zbabelec! Vylez! Čo odo mňa chceš?!'' kričala som do prázdna. ,,Hej! Tam je, kradne nám jedlo!'' zvolal Nic a vydal sa smerom ku zlodejovi. Ten keď ho uvidel, všetko jedlo mu vypadlo z vrecka a odkotúlalo sa preč. Vydal sa na útek, ale už bolo neskoro, Nic ho držal pod krkom opretého o skalu. ,,KDE JE TEN DRAK?'' hučal do neho. ,,A mal by som vám to povedať, keď nemám istotu, že ma nezabijete?'' povedal zlodej odhodlane. ,,A akú mám ja istotu, že keď ťa pustím tak neutečieš?'' napľul mu Nic do tváre. ,,Kým ma nepustíte nič nepoviem. Musíte to risknúť a pustiť ma ak chcete vedieť kde je váš drak.'' Nic sa na mňa pozrel a ja som nevedela čo robiť.
Táák a ďaľšia časť je tu. Chcem sa ospravedlniť za chyby, lebo to píšem na mobile len tak z nudy a som trošíčku chorá a zle sa mi rozmýšľa :D. Ani neviem aká je dlhá. Dúfam, že stačí. :D
Tak príjemné prázdniny
P.S chcem aj cez prázdniny popísať nejaké časti :D Dúfam, že ste si užili prvý apríl :D