Rase (Dokončené)

27. Kapitola - Vysvetlenie

,,Nicollas," ticho povedala starena. ,,Si to naozaj ty?" do očí sa jej nahrnuli slzy. Nic stále stál ako socha a pozeral sa na ňu. Potom mu pohľad potemnel. ,,Áno, ale nemôžem povedať, že skáčem šťastím." odvetil a zadíval sa jej do očí. ,,Ak si myslíš, že som ti odpustil, tak sa mýliš." odvrátil zrak. ,,Nikdy ti neodpustím." bol zdrvený. ,,Počkať, trochu tomu nerozumiem." zamiešala som sa do konverzácie. ,,Predstavujem ti moju slávnu mamu," povedal ironicky a ruku vystrel smerom k žene ,,Margarétu Hungs." dodal a otočil sa ku mne. ,,Prečo ju nerád vidíš?" spýtala som sa. ,,Mala by si rada človeka, ktorý ti zabil otca?" spadla mi sánka. ,,Prečo?" nevychádzala som z úžasu. ,,Odpoveď je jednoduchá: kvôli moci." očami pomaly prechádzal zo mňa na Margarétu. ,,Vieš, že ma to mrzí." Margaréta vyzerala ešte zničenejšie než Nic. ,,To ťa neospravedlňuje." odsekol. ,,Potrebujem vysvetlenie." 

Sadli sme si k stolu. ,,Celé to začalo, keď sa môj otec zamiloval do mamy. Ona oňho nestála. Otec jej nechcel hovoriť o tom, že je budúci vyvolený, lebo nechcel, aby s ním bola kvôli moci. Chcel, aby sa do neho zamilovala a potom jej to povie. To mu ale nevyšlo. Raz sa preriekol a vtedy sa do neho "zamilovala" aj mama. Bolo im spolu dobre. Otcovi ani na um neprišlo, že je s ním len kvôli moci. Onedlho naňho mama začala tlačiť so svadbou. Otec ju teda požiadal o ruku a potom sa vzali. Prišiel deň, keď mala byť otcova korunovácia. Na počesť nového Vyvoleného sa pilo a jedlo celú noc. Vtedy prišla mamina chvíľa. Mama mu naliala do pitia jed. Otec sa práve išiel napiť, keď v tom si spomenul, že ešte musí mať príhovor: poďakovať rodičom, sľúbiť ľudu, že bude dobrý panovník a iné formálne veci. Pohár položil na stôl, keď poň znova siahol, zobral iný. Napil sa teda zo zlého a prežil, zato ten, čo sedel vedľa neho - jeho mama - zomrel. Bolo mu to podozrivé. Chcel mať poistku, že po jeho smrti nenastúpi na trón Margaréta. Keď som sa narodil, už vtedy som mal od matky predurčené, že zomriem ešte pred korunováciou. Vedel som to, povedal mi to otec. Celý život ma pripravoval na útek. Učil som sa bojovať, loviť, čo môžem zjesť a čo je jedovaté. Keď prišiel deň keď sa mal matkin plán vyplniť, utiekol som. Býval som v malej jaskyni. Otca som odvtedy nevidel, zrejme ho zabila. Nakoniec sa mama predsa len dostala na trón, aj keď nie na dlho, medzi ľuďmi sa rýchlo šírilo - že žijem. Ja som sa zatiaľ snažil prežiť, až dokým som nestretol ženu, do ktorej som sa zamiloval. Ďalej ten príbeh poznáte." dohovoril a v miestnosti nastalo mŕtvolné ticho. 

Margaréta sa postavila: ,,Chcem, aby si počul aj moju verziu tohto príbehu." povedala pokojne. ,,Nie, nezaujíma ma to!" vykríkol Nic. ,,Ale mňa áno." povedala som a pozrela na starenu. ,,Tak, veľa z toho je pravda. Prvá polka - áno chcela som sa zaňho vydať a potom ho zabiť, ale keď na korunovácii zomrela jeho matka," ,,Chceš povedať: Keď si ju zavraždila." opravil ju Nic. Margaréta prevrátila očami a pokračovala: ,, Uvedomila som si, že to nie je správne, že nechcem už zabíjať. Keď Nic utiekol, veľmi ma to mrzelo, bola som smutná a nemohla som tomu uveriť. Jeho otec to už nevydržal, bol veľmi paranoidný, za každým rohom očakával nebezpečie, nechcel piť a jesť, lebo sa bál, že ho zabijem, nakoniec sa z toho zbláznil a zomrel. Avšak, keď ľudia zistili, že kráľ je mŕtvy a jeho syn ušiel, silou-mocou sa ma snažili zhodiť z trónu. Už som oň ani nestála. Sama som odstúpila, ale vtom sa začali šíriť povery, že som čarodejnica, a že ich chcem všetkých pozabíjať. Musela som odtiaľ zmiznúť a tak som sa skryla tu. Ochrancovia zostali bez panovníka." sadla si a svoje staré špinavé šaty trochu napravila. ,,Nikdy som ťa nechcela zabiť, Nic. Túžila som po moci, ale nie takto." povedala a zadívala sa mu do očí. ,,Keď ja ťa ani nepoznám, neviem, či ti môžem veriť." povedal Nic zronene a vstal od stola. ,,Musím... sa trochu nadýchať čerstvého vzduchu. ,,Idem s tebou." poviem a už sa staviam od stola. ,,Nie!" skríkne ,,Len... ma nechajte chvíľu samého." miestnosťou zadunel zvuk dverí a všetci spočinuli očami na Margaréte. 

Tak, ďalšia kapitola je tu, nakoniec sa mi podarilo napísať ju do týždňa :D 

Dúfam, že sa páčilo :D