Rase (Dokončené)

14. Kapitola - Na dobrej ceste

,,Je ten kompas pravý?" spýtala som sa počas chôdze Kaila. Vedela som, že teraz mu môžem veriť. ,,No..." povedal neisto a ruku dal do vrecka ,,ja sám neviem. Spýtal som sa toho starca, čo kedysi sedával na námestí, či je pravý a on povedal, že ho už niekedy videl. Tiež povedal, že ak je pravý, tak keď budeme na mieste začne sa točiť." stále hovoril neisto a hľadal slová, ktorými by mi vysvetlil, že zrejme nie. Ja som to pochopila, ale myslím, že je to ďalšia stopa, ktorá nás môže doviesť k vajíčkam. 

Kompas som zobrala do ruky a obzrela si ho. Naozaj vyzeral ako normálny. Ukazoval, že ideme na sever a pravý kompas ukazoval tiež na sever. Fungoval úplne normálne. Prestala som veriť, že táto vec nás dovedie na miesto. Bol to klasický čierny kompas, na druhej strane mal niečo ako šrôbiky, ktoré držali dno pevne pripevnené k zvyšku. ,,Nemáš niečo, čím by sme to mohli otvoriť?" zakričala som na Nica, ktorý bol dosť ďaleko pred nami. Zastavil a otočil sa. ,,Nemám, ale môžeš to rozbiť. Tu máš kameň." zohol sa a hodil mi obrovský kameň. Pozrela som na neho a čakala kedy sa zasmeje na svojom vtipe. On to však zrejme nebral ako vtip. Kompas som teda položila na skalu a silno som na neho hodila kameň. Zrazu sa spoza mňa ozval výkrik. ,,Hej! Larisa! Čo to robíš? Ničíš našu jedinú nádej na nájdenie bojiska?" kričal na mňa Kail. Bolo vidieť, že sa na mňa hnevá. ,,A čo mám robiť? Vyzerá aj funguje ako normálny. Musíme skúsiť všetky možnosti. možno je niečo pod tým dnom." odpovedala som a druhý krát som do neho hodila kameň. Zrazu sa pokrčený kov oddelil od zvyšku a dno odpadlo.

Bola tam zvláštna strelka, ktorá sa pomaly krútila a zrazu zastala. Okolo nej nebolo nič. Žiadne pomenovanie strán. Len strelka, ktorá ukazovala smer. Zrejme smer, ktorým sa dostaneme k bojisku. Pozerala som na ňu ako na zjavenie. Tak predsa je to pravý kompas. Vykríkla som od radosti a odkopla som kameň, ktorým som otvorila kompas. 

,,Mali by sme sa vydať cestou, ktorú ukazuje kompas." povedala som a ešte raz som sa naň pozrela, potom som ho strčila do vrecka. Cez plece som si prehodila tašku s mojimi vecami a pomalými krokmi som išla za vajíčkami. Po chvíli som začula, ako za mnou ide aj Nic a Kail. Keď sa dostali na moju úroveň pridali sme na tempe.

Išli sme dlho. Už som si necítila nohy a každý jeden krok bola pre mňa skúška sily. Bola som však odhodlaná dosiahnuť cieľ. Ostatný boli rovnako vyčerpaní ako ja. Napriek únave sme sa nezastavovali. Išli sme stále ďalej a neobzerali sme sa za seba. Teraz to už nebol výlet za účelom nájdenia vajíčiek. Teraz to bola skúška našej vytrvalosti. Ani sme nerozmýšľali nad tým, prečo nechceme zastaviť. Každý išiel za vidinou cieľa. Zastavili sme až vtedy, keď som od únavy odpadla. Nevládala som pohnúť ani prstom. Zúfalo som túžila po vode, ktorá sa nám príliš rýchlo míňala, a po jedle, ktoré sme zobrali presne na týždeň cesty. To, že som odpadla nikoho neprekvapilo. 

Keď som sa zobudila, prvé čo som uvidela bola obloha, posiata miliónmi hviezd. Už som sa necítila unavená. Na zemi blikalo svetlo, ktoré vytváral oheň. Bol jediný zdroj tepla. Síce som už necítila únavu, dokonca ani smäd, ale hlad som mala stále. Bol ako ten oheň, ktorý blikal vedľa mňa. Stále horel, raz silnejšie, inokedy slabšie, ale nechcel ustať. Posadila som sa a poobzerala som sa okolo seba. Všetci spali. Všetci okrem mňa. Netušila som koľko môže byť hodín. Zobrala som tašku, ktorá ležala hneď vedľa mňa a vybrala som z nej kompas. 

Ešte raz som si ho pozorne poprezerala. Vyzeral obyčajne a zároveň krásne. Bol síce čierny, z kovu s jednou strelkou, ale vyžarovala z neho elegancia. Možno to spôsobovala práve tá strelka, ktorá bola ozdobená kvetmi a na konci bola šípka. Zrazu ma trhlo, zľakla som sa silného zarevania, ktoré vydávala Rase, keď má zlý sen. Podišla som k nej a pohladila ju. Vycítila moju prítomnosť a upokojila sa. Jej srdce, ktoré ešte pred chvíľou bilo ako šialené, až tak, že som cítila ten adrenalín, ktorý práve prežíva, spomalilo a opäť sa vrátilo do normálu.

Vrátila som sa na svoje miesto a opäť vybrala kompas. Zrazu som nevedela vyjsť z úžasu. Strelka sa krútila a nechcela zastaviť. 

Tákže, nová kapitola je tu. Dúfam, že dobrá, aj keď sa mi zdá trochu nezáživná. Hádam sa páčila ;).