Rase (Dokončené)

19. Kapitola - Viem všetko?

Nedalo sa mi spať. Hoci som bola po celom dni úplne vyšťavená, stále som sa prevracala z boka na bok. Musím sa poprechádzať. Čistý vzduch mi hádam prospeje. Vstala som a obula sa. Ešte som prišla k Rase a pozrela sa či spí. Oči mala privreté a aj keď spala, stále na nej bolo vidieť, že je po zranení, a že to pre ňu nebolo ľahké. Ak nájdem tých, ktorý jej ublížili, tak nech si ma neželajú. Aj keby som mala nájsť všetky vajíčka a čakať kým sa vyliahnu, aby sme spolu vytvorili neporaziteľnú armádu.

Obliekla som si bundu a vyšla z jaskyne. Von bolo krásne. Vietor vial a ja som sa mohla zhlboka nadýchnuť. Vo vzduchu bola cítiť vôňa ihličia. Užívala som si aj ten najjemnejší vánok, ktorý ma ovial. Bola to pre mňa slasť, liek. Pomaly som sa prechádzala pomedzi stromy a chytala ich ihličie. Sem-tam predo mnou prebehla nejaká veverica. Vysokým skokom vyskočila na strom a stratila sa v korune. Ľahla som si na zem a pozerala na oblohu. Mesiac na oblohe svietil a celú krajinku zaplavoval svetlom.

Zrazu som si na oblohe niečo všimla. Dym. Tí, čo nás prenasledovali zrejme plánujú dokončiť to, čo začali. Pomaly som sa vydala ich smerom. Ak je to tak, ako u nás, všetci spia, a ak sú múdrejší majú aj stráže. Priblížila som sa k stromu, ktorý by ma ani zďaleka nezakryl celú, a ak by sa niekto pozrel tým smerom, hneď by ma zbadal. Len som sa potichu modlila, aby všetci spali. Keď som videla, čoho sú schopní asi by som sa odtiaľ už živá nedostala. Skrčila som sa pri malinovom kríku a konečne som mala dobrý výhľad na celé ich stanovište. Vyzeralo to, že všetci tvrdo spia. Mali porozkladané stany a deky. Usudzujem, že v stanoch sú tí "vyšší" a na dekách spia iba vojaci. 

Jeden vojak bol otočený chrbtom a bol veľmi blízko. Rozhodla som sa, že si trošku poprezerám ich zbrane. Krokom som sa vydala k nemu. Bola som možno dva kroky od neho, keď ma niekto chytil za rameno. Je so mnou koniec, už ma nik nezachráni. ,,To som ja." pošepkal mi niekto do ucha. Otočila som sa a v tme som spoznala Kaila. Vydýchla som si. ,,Čo tu robíš?" spýtala som sa. ,,To isté by som sa mohol spýtať aj ja." odvetí a usmeje sa. ,,Už ma nikdy takto nestraš." povedala som a strkla som do neho. ,,Mali by sme sa vzdialiť." povie a pohodí hlavou smerom k vojakom. Vzdychla som si a prehľadávanie som nechala tak. 

Keď sme prišli k jaskyni, Nic bol hore a sedel na skale. Prišla som za ním. ,,Nic? je ti niečo?" sadla som si vedľa neho. ,,Nie... len premýšľam." odvetil chladno. ,,Plánuješ mi aj povedať, čo to boli za ľudia?" spýtala som sa naliehavo. ,,Nie!" odpovedal jednoducho a pohľad zabodol do zeme. ,,Tak ti predsa len niečo je." usúdila som. ,,Chceš vedieť čo mi je?" zvýšil hlas a pozrel sa na mňa. ,,Vieš čo je to súkromie? Ani ja ti neprehladávam veci, lebo viem, že by sa ti to nepáčilo!" skríkne na mňa a ja na neho vytreštím oči. ,,O čom to hovoríš?" ,,Aspoň mi neklam do očí, všetko viem a vôbec ma to neteší." stále som na neho nechápavo pozerala. ,,Neviem či si vstal zlou nohou, ale zlosť by si si nemusel vybíjať na mne!" už som nejednala milo. Keď chce hádku, ja ho nebudem ukľudňovať. ,,Tak ja ti to poviem! Pozrela si do môjho denníka, tajného denníka. Vieš čo znamená "tajný"?" konečne som pochopila. ,,Odkiaľ to vieš?" spýtala som sa. ,,Takže sa priznávaš, že si to urobila?" ,,Nie! To som nepovedala! Len chcem vedieť, ako si prišiel k záveru, že som to bola ja." pohoršene som sa postavila. 

,,Mám svoje zdroje." nechcel prezradiť "informátora". Pozrela som sa na Kaila. Kto iný by to bol? Rase by neklamala. ,,Aha! A ty mu veríš viac ako mne." povedala som zronene a otočila som sa. Nikdy by som nepovedala, že sa mi môže niečo také stať. Nikdy som si nevedela predstaviť, že mi niekedy Nic nebude dôverovať. Prišla som ku Kailovi a pozrela sa na neho očami plnými hnevu. ,,Ako si mi to mohol urobiť?! Ako... Myslela som si, že si kamarát, že ti môžem veriť!" nešetrila som hlasom. Mala som pocit, že sa mi celý môj svet rúca. Všetci, ktorých som mala rada, a ktorým som dôverovala ma podrazili... až na Rase. ,,Si obyčajný klamár! Iba zakrývaš svoje činy! ja som ti povedala, že ak sa to prevalí, budem tvrdiť, že si mi ten kompas ukradol!" ,,Počkať? Nechápem, tak kto to bol?" spýtal sa Nic prekvapene. Ignorovala som jeho otázku a svoj hnev som chcela smerovať iba na toho zradcu. ,,Ale ty si si to zariadil - povedal si, že som to bola ja, potom to všetko bolo iba na mňa a ja som teraz bezmocná! Nemôžem sa brániť! Mám spútané ruky! A vieš čo je najhoršie? Že som si myslela, že si môj priateľ." poslednú vetu som povedala tichšie. ,,A ty si len ZRADCA! KLAMÁR!" zhlboka som dýchala a snažila som sa ukľudniť sa. ,,JA že som klamár?! A vieš kto nás tu celú dobu ťahal za nos? Kto nám tu celú dobu klamal?" pozrel sa na Nica. ,,A nakoniec som z toho ten najhorší ja!" povzdychne si Nic. Aj Kail jeho poznámku odignoroval a pokračoval. ,,Vieš kto ti tu zatajil niečo "nepodstatné"? Nic je tvoj otec!" povie a mne sa zastaví dych.

Taká dlhšia časť... Dúfam, že sa páčila :D Dozvedeli sme sa niečo prekvapujúce a teraz to už bude naozaj zaujímavé... teda podľa mňa zaujímavé :D Užívajte víkend...