Rase (Dokončené)

23. Kapitola - Opäť na cestách

,,Alvarovia!'' kričím na malé stvorenia. Keď už som tou Vyvolenou, musím začať vládnuť. ,,Som vám k službám.'' malé stvorenie sa na mňa pozrelo veľkými očami. ,,Potrebujem prehovoriť k ľuďom. Je tu miesto, kde by ma všetci videli a počuli?'' malé stvorenie sa na mňa pozrelo. ,,Samozrejme moja kráľovná, amfiteáter bude vyhovujúci?'' stvorenie hovorilo tak zložito a zvláštne, že som skúmala, či je to otázka, alebo odpoveď. ,,Jasne, tak vyhlás, aby prišli všetci ľudia do amfiteátru. A prosím nech nikto nechýba.'' Alvar sa poklonil a vyšiel z izby. Musím sa pripraviť na dnešný príhovor. Aj keď presne viem, o čom chcem hovoriť, sadla som si za stôl a zobrala som pero a papier.

,,Moja Vyvolená, všetci vás nedočkavo očakávajú v amfiteátri.'' oznámil mi Alvar. ,,Ďakujem, už tam idem.'' odvetila som a pozrela som na neho láskavým pohľadom. Stvorenie odcupkalo von z izby. Pomaly som sa postavila aj ja. Ešte som si posledný krát opakovala, čo nesmiem zabudnúť a zabuchla som dvere. Už ma tam čakal Kail. Sama by som ten amfiteáter nenašla. ,,O čom chceš tak súrne hovoriť?'' zaujímalo ho. ,,Dozvieš sa...'' povedala som.

Amfiteáter bol veľký možno ako stan vlády. Vošla som cez obrovskú bránu. Ocitla som sa v strede a pozerali na mňa stovky zvedavých očí. ,,Takže...'' zhlboka som sa nadýchla ,,musíme začať hľadať! Aby sme nestrácali čas, rozhodla som sa že so mnou pôjde Kail, lebo má dobré orientačné schopnosti. Potom pôjde aj Chrissy, lebo vie o drakoch veľmi veľa a to sa nám určite hodí. Ďalej pôjde Rase a Airides, to sú draky, ktoré sa už vyliahli. Určite sa nám hodí rýchla doprava. A ako posledný by mali ísť ešte traja z vás. Ak má niekto záujem ako dobrovoľník, môže sa hlásiť v Hlavnom stane. Vysvetlím prečo práve traja. Ako iste viete, musíme nájsť ešte štyri vajíčka. Takže keď nájdeme prvé vajíčko, jeden z vás ho zoberie a odnesie sem, aby sme sa nezdržiavali, my pôjdeme ďalej. Tak to potom bude aj s druhým a tretím vajíčkom. Štvrté zoberieme my. Prosím vás, hľadanie je veľmi nebezpečné, najmä keď máme za pätami Lovcov. Preto berieme iba silných a odvážnych ľudí."

Do stanu sa nahrnulo veľa ľudí. Ani som netušila, aké množstvo je ochotné vydať sa do takého rizika. ,,Prosím počúvajte ma!" zakričala som z plných pľúc. V miestnosti nastalo ticho. ,,Keďže som netušila, že vás príde toľko, budeme musieť skúmať, kto sa na túto úlohu najviac hodí. Budú prebiehať skúšky!" zakričala som a opäť si sadla na stoličku. ,,Prepáčte, ale nemáme čas na skúšanie." namietol Kairo. ,,Čo navrhuješ?" nechápala som, na čo naráža. ,,Musíme zobrať niekoho, kto je naisto odvážny a silný. A to sú naši vojaci. Keďže v tomto svete žijeme už dlho, nepotrebovali sme ich a všetkých sme prepustili. Oficiálne už nepracujú, ale ich výcvik bol tvrdý, určite vyhovujú našim podmienkam. Možno desiatich by sme našli." jeho nápad sa mi pozdával. Postavila som sa na stôl, a aj keď nerada, oznámila som: ,,Prepáčte, ale všetko ruším. Vláda rozhodla, že nájdeme bývalých vojakov. Ospravedlňujem sa, ale pre našu úlohu budú najvhodnejší. Všetkým čo prišli ďakujem za ochotu a prajem pekný deň." zoskočila som na zem. ,,Dobre Kairo, nájdite vojakov a môžeme vyraziť.

Blížila som sa k Rase. Okolo nej už stálo päť ľudí, ďalší drak a malý Alvar. ,,Môžeme vyraziť?" spýtala som sa. ,,Presne, nech nestrácame čas." povedal Kail. Prekvapilo ma, aký je z neho teraz vodcovský typ. ,,Dobre, ste rýchli?" pozrela som sa na vojakov. ,,Áno." odpovedal jeden. ,,Super. Ja a Chryssy budeme na Rase. Kail s Alvarom na Airidesovi a vy budete bežať." čakala som, že im to bude trochu prekážať, ale oni sa na mňa iba usmiali. ,,Tak ideme." ešte som ani nedopovedala a už som bola na oblohe. Hneď za mnou vyletel aj Kail. Pod nami bežali traja muži. ,,Máš kompas?" spýtala som sa Kaila. ,,Mám..." povedal a rukou siahol do tašky. Chvíľu v nej šmátral a potom vytiahol malú čiernu vecičku.

Keď sme prišli k bojisku, našla som Sošku prianí. ,,Zaujímalo by ma, čo vlastne videl Nic." smutne som na ňu pozrela. ,,Neboj, dozvieš sa to, ale teraz nesmieme strácať čas." povzbudil ma Kail. Na chvíľu som sa usmiala. Potom som sošku položila na zem. ,,Tak, ktorým smerom sme nešli?" spýtala som sa pokojne. ,,Teraz ideme na východ." povedal Kail a pozrel sa na ozajstný kompas. ,,Dobre, poďme." vysadla som na Rase a odrazila sa od zeme.

Tak, a je tu nová časť, zdá sa mi nudná, ale musela som nejako vysvetliť, čo a ako bude prebiehať, takže dúfam, že nevadí a dúfam, že sa páčilo :D