Rase (Dokončené)

15.Kapitola - Soška

Rýchlo som vstala a pribehla k Nicovi. ,,Hej, Nic, sme na mieste, vstávaj." zašepkala som mu do ucha. ,,Ešte nie, veď je ešte noc." povedal a otočil sa na bok. Sadla som si na kolená a rozmýšľala, čo budem robiť. Pribehla som teda ku Kailovi a snažila som sa zobudiť aj jeho. Našťastie on je oveľa menší spáč ako Nic. 

Kail sa postavil, zobral palicu a nejaké veci. Potom palicu zabalil do látky a zapálil ju. Pomaly sme išli a skúmali toto miesto. Čakala som, že to bude obrovská lúka alebo niečo.... veľkolepejšie. Zrazu som sa potkla o kameň a vystrela som sa v celej svojej dĺžke na zemi. Spomenula som si na deň, keď som našla vajíčko. Neviem prečo, ale bola som si istá, že som našla aj druhé. Postavila som sa a pozrela som sa na to. Bohužiaľ to nebolo vajíčko. Bolo to niečo iné, ale sama som nevedela čo to vlastne je.

Vyzeralo to ako nejaká mramorová soška. Bola to soška dievčaťa. Pozrela som sa z bližšia a zistila som, že to dievča drží v ruke vajíčko. Vtom som si to uvedomila - som to ja. Vykríkla som a soška mi vypadla z rúk. ,,Čo sa deje?!" zakričala na mňa Rase a priletela ku mne. ,,Ja...ja netuším. Tá...tá soška, to som ja?" spýtala som sa jej s prstom smerujúcim na tú záhadnú vec. Kail sa zohol a zobral ju. ,,Ja tam nevidím teba. Skôr sa to podobá na mňa, aj keď... si tam aj ty, držíme sa za ruky." povedal a podal mi sošku. Opäť som sa na ňu pozrela so strachom v očiach. Ako to, že on tam vidí nás dvoch a ja iba seba? 

,,To je Soška prianí. Keď sa na ňu pozrieš, vidíš to, čo v skutočnosti chceš. Čítal som o nej. Vraj je veľmi vzácna. Kedysi ju dali ľudia drakom za to, že ich chránia." povedal Nic dôležito, ktorý sa práve zobudil a tiež sa pozrel na sošku. ,,Čo tam vidíš?" spýtala sa Rase jej nežným hlasom a veľkými očami sa na neho dívala. ,,Ja.... ja tam vidím... ale nič, iba draka." odvetil. Klame, nikdy nehovorí tak neisto. Nechala som to tak, ak klame má na to svoj dôvod, ktorý mi nikdy nepovie. ,,A ty?" spýtala som sa Rase. ,,Ja tam vidím stádo drakov. Som medzi nimi aj ja. Ty si pri mne a ruku máš na mojej hlave." povedala a pozrela sa na mňa. ,,Dobre, mali by sme ísť, keďže teraz vieme, kde je bojisko môžeme ďalej hľadať." zakričal Nic s taškou cez rameno. Rýchlo som dobehla k ohnisku a zobrala som si svoje veci. To isté urobil aj Kail.

Cesta teraz nebola taká hrozná. S Rase som sa rozprávala a spolu sme sa smiali. Neskôr sa k nám pridal aj Kail. Pred nami stále rýchlo a vytrvalo kráčal Nic. Niečo ho trápilo. Už od momentu keď sme našli sošku. Celú cestu nepovedal nič a bol ponorený do svojich vlastných myšlienok. Čo ho tak zobralo? Prečo je taký.... iný? - ja som zase rozmýšľala nad týmto. Musím zistiť čo mu je. 

Pomaly sme sa blížili k cieľu. Prechádzali sme okolo prvého, druhého a nakoniec aj okolo tretieho potoku. ,,Tu by to malo byť." povedala som a zložila som veci z chrbta. Obzerala som sa okolo seba a hľadala nejaké dobré miesto na skrytie vajíčka. Všade boli iba skaly. V strede tejto nehostinnej krajiny bol náš tretí potôčik. Uvedomila som si, že tu je dobré miesto na skrytie vajíčka skoro všade, najmä ak je to vajce kamenného draka a splýva s okolím. ,,Super, tak sa dajme do toho." povedal Kail. Všetci sme začali hľadať. Ako malé deti, ktoré stratili svoju hračku sme prehľadali každý kúsoček tých skál. Nič sme nenašli. Zrazu som si spomenula na to, čo som si hovorila pred cestou - tie vajíčka budú na zemi, možno - možno sú vo vzduchu. Pozrela som sa nad seba a pozorne som zrakom prešla celú oblohu. ,,Rase! Poď sem na chvíľku." zavolala som. Vysadla som na ňu a vyletela do výšky. Zrazu som to uvidela - vajíčko vznášajúce sa vo výške. Pomaly som k nemu priletela a chytila ho. Toto bolo na rozdiel od Vodného vajíčka veľmi ľahké. Malo bielu farbu a bolo dokonalo oblé. ,,Ktorý drak sa vie vznášať ešte pred narodením?" spýtala som sa ,,Vzdušný drak..." odvetila Rase.

Ták a nová časť je tu. Čo myslíte, akú sošku videl Nic?                                                 Plánovala som ju vidať trošku skôr, ale nemala som čas. Dúfam, že sa páči.