Rase (Dokončené)

6.Kapitola - 8 drakov

Možno existuje viac drakov ako len moja Rase. Možno je ich oveľa viac. To sa však asi nedozviem. Viem však, že ak ich je viac jedine Rase ma k nim dovedie. Myslím si, že drak draka cíti. Možno to bude znieť divne, ale keď som našla to vajíčko, hneď prvé na čo som si spomenula bol príbeh od starca. Vajíčko vyzeralo úplne ako v jeho opise - modrej farby, na niektorých miestach bolo svetlejšie, niekde tmavšie. Ak by to bolo podľa toho príbehu, znamenalo by to, že existuje ďaľších sedem vajíčok, ktoré treba nájsť. Tiež by to znamenalo, že Rase je vodný drak. Jedna vec mi tu však nesedí - prečo sa Rase skoro utopila, keď je vodný drak? Keby som dokázala odpovedať na túto otázku, možno by som zistila aj to, prečo je nahnevaná. Opäť sa vraciam k téme, prečo je na mňa urazená. Nie! Nechcem na to myslieť. Vrátim sa k téme, ktorá mi je príjemnejšia - draci. Ak teda je ďaľších sedem vajíčok, treba ich nájsť. Ale kde ich nájdem? To je tá hlavná otázka. Pozrela som sa z okna, Rase je už doma. Vyšla som von, aby som zistila, či sa na mňa stále hnevá. Podišla som k nej, bola som už celkom blízko. Ona sa na mňa pozrela a sklonila hlavu. Podišla som ešte bližšie, aby som sa jej mohla dotknúť. Hlavu mala stále sklonenú a pozerala do zeme. Natiahla som ruku a položila ju na jej hlavu, zavrela oči a čakala. Čakala, kedy sa jej opäť pozriem do očí a odpustím jej. Lenže ja som jej nemala čo odpúšťať. Každý chce byť chvíľu sám a ona nieje vínimkou. Sadla som si k nej, oprela sa o ňu a ona sa za mnou otočila otvorila ústa a oblizla ma. Hodila som sa jej okolo krku a všetko bolo odpustené. ,,Máme teraz veľmi dôležitú úlohu, musíme nájsť zvyšných sedem vajíčok." Rase sa na mňa pozrela s očami plnými otázok. Keby som na ne vedela odpovedať...Bohužiaľ neviem.

Z ničoho nič sa Rase postavila, tak prudko, až som sa zľakla. Prišla ku mne a súrila ma, aby som sa postavila. Keď som sam sa postavila schmatla ma skôr ako som si stihla niečo uvedomiť. Viletela do obrovskej výšky. Vo výške asi 100 metrov ma pustila a ja som padala plnou rýchlosťou. Nie! Ako to mohla urobiť? Ako ma mohla pustiť? Už som videla zem, každú chvíľu som čakala silný náraz. Už, už som bola na zemi, keď som pod sebou uvidela Rase, zavrela som oči a keď som ich otvorila, sedela som na jej chrbte a letela som. Videla som domy a lesy z výšky, o ktorej sa mi ani nesnívalo. Pomaly som zdvihla ruky a dotkla sa oblakov nado mnou. Cítila som sa volná, ako ešte nikdy pred tým. Opäť som obopla Rasein krk a ona urobila prudkú otáčku. Vošli sme do hory, v ktorej rástli vysoké stromy. Prekľučkovali sme cez ne a znovu sme sa ocitli na oblohe. Rýchlo sme stúpali a ja som cítila tlak vzduchu na mojej hrudi. Púšťala som sa, nemala som toľko síl na to, pritiahnuť sa k Rase. Ako sme stúpali, stále som bola slabšia a slabšia. Rase asi vycítila moje vyčerpanie a začala let pomaly vyrovnávať. Oddýchla som si a znovu sme začali klesať. Naberali sme na rýchlosti a znovu som musela vynaložiť úsilie, aby som nespadla. Takto sa to opakovalo dookola a dookola. Začala som si zvykať a prichádzať na techniku. 

Keď sme pristáli, našla som si pred dverami list. Bolo na ňom napísané: 

Myslel som, že začneš lietať skôr....

              Tvoj najlepeší poradca ohľadom drakov.

List som zložila, vložila ho naspäť do obálky a zobrala dnu. Kto to môže byť? Najlepší poradca ohľadom drakov. Nenapadal mi nikto, kto by mohol vedieť niečo o drakoch. Kým som nenašla vajíčko nik nevedel ani o tom, že draci existujú.