leave him alone |texting|•[k.th.&j.jk.]

84

Hneď jak sa spravili kávy tak sme ich položili na tácky a odniesli ich chalanom do altánku. Po ceste som sa skoro potkol a vyjebal na mraky ale našťastie som to ustál. Jin si to za mnou všimol a skoro sa zošťal od smiechu. Položili sme ich na stôl a sadli si na lavičky. Chalani sa poďakovali a Yoongi nám k tomu zapol nejaké chill pesničky. Rozprávali sme sa o veciach a Jin mu dal návrh ohľadom toho výletu a našťastie súhlasil. Preberali sme aj ďalšie veci ale tie neboli až také podstatné. 

,,no okej ale teraz, že kedy pôjdeme a o koľkej chápete,, povedal po dlhšom čase Tae.

 ,,hej no toto ešte treba nejako poriešiť...taaak chceme čo najskôr? Čo tak zajtra?,, zamyslel sa Jin.

,,fuha ak súhlasia aj ostatný tak môžme aj zajtra, čo vy na to?,, otočil sa na všetkých Tae. Ja som iba prikývol lebo aj tak nenám čo robiť a pozeral ako budú reagovať ostatní. 

,,mne je to jedno ale skúste to zariadiť aby sme stavali skoro ráno a vás pobijem,, povedal nezaujato  a ďalej ležal na lavičke. Hej ležal div, že nespadol. 

,,umm oke a čo vy?,, otočil sa Tae na Hobiho a Jimina. Obidvaja kývli plecami a povedali, že sa prispôsobia. Tae a Jin iba na seba kývli a dohodnú to potom osamote. Po pár minútach keď už sme nemali čo robiť a dopili kávu tak sme sa rozhodli ísť dnu. S Jinom sme pozbierali poháre a odniesli ich späť do kuchyne. Jin ich umýval a ja som sa smial ako sa vždy oblial vodou. Potom sme sa pozbierali a išli do obývačky. Ja som bol na mobile a Jin s Taem sa znova začali dohadovať o tom výlete. Čas prešiel rýchlo a oni to už mali všetko zariadené. Až som sa čudoval, že to bolo tak rýchlo lebo so mnou by to trvalo veľmi pomaly.

,,okej takže pozornosť poprosím, idem vám povedať informácie ohľadom toho zajtrajšieho výletu...Yoongi počúvaj aj ty,, povedal Jin a čakal kým mu bude každý venovať pozornosť.

,,hej hej počúvam,, nevenoval ani pohľad a ďalej sa venoval mobilu a nie Jinovi.

,,no ok takže zajtra ideme vlakom o 14:01. V našej destinácii budeme približne o pol 4. Takže kedy vstanete je už na vás len aby to nebolo neskoro tak aby ste už o cca 13:40 boli hotoví a už sme mohli vyraziť. Na vlakovú stanicu nás odvezie Taeho sbskar v limuzíne. Hoci musíme byť nenápadní tak musíme aby sme šli všetci naraz takže tak. Koniec rozhlasu, dúfam, že to máte zapísané až za ušami,, usmial sa a prikývol si sám sebe debil. Všetci sme mu na to prikývli a ďalej pokračovali v tom čo sme robili doteraz. Deň prechádzal nejako podozrivo rýchlo. Každá minúta predbiehala tú predošlú a nikdy nemali dosť. Do konca dňa sme nerobili v podstate nič. Boli sme v obývačke jak vždy so zapnutou telkou a potom aj pesničkami. Po pár hodinách sme sa s Taem rozhodli ísť do našej izby a nechali sme chalanov dole. V izbe sme si zapli nejaký horor čo sme našli na netflixe a chillovali na posteli. Otvorili sme si čipsy a kolu a mali pohostenie. Keby nás videla mama Jin už by sme mali problém och. Počas pozerania Tae zaspal. Už som vedel, že to je v riti lebo som to ostal pozerať sám. Nechcel som ho budiť a ani ten film vypnúť lebo som bol zvedavý ako to dopadne aj napriek tomu, že som sa bál. Vzal som si vankúš a sledoval spoza neho. Keď vyšiel nejaký jumpscare schoval som sa za neho a už som bol zachránený. Po pol hodine ten horor skončil a ja už som v hlave plánoval ako dnes nezaspím. Vypol som telku a zišiel som dole do kuchyne, že si urobím horúcu čokoládu a aspoň nejak prídem na iné myšlienky. V obývačke už nikto nebol a všade bolo zhasené. Koľko je vlastne hodín? Vybral som si telefón z vrecka na ktorom ukazovala 1 hodina ráno. Wow...To už? Pokrútil som hlavou sám pre seba a odložil mobil späť do vrecka. Vošiel som do kuchyne kde som zasvietil a hneď zatým skoro dostal infarkt. Sedel tam za stolom Jin ktorý sám popíjal pohár vína. Pre boha...

,,Oh- Jungkookie, ty nespíš?,, povedal mierne pripitým hlasom s úsmevom na tvári. Tváril sa byť v poriadku aj keď som jasne vedel, že v poriadku nie je.

,,nie, nemôžem zaspať...čo tu pre boha robíš po takejto tme a sám?,, spýtal som sa s ľútosťou v hlase a prišiel bližšie k nemu.

,,aaale...iba tak- rozmýšľam, chceš?,, usmial sa a ponúkol mi víno. Prikývol som a on sa postavil vybrať ďalší pohár kde nalial víno a podal mi ho.

,,rozmýšľaš nad čím?,, sadol som si oproti nemu a štrngol si s ním ako si prial.

,,nuž vieš...veľa vecí. Prišlo mi trošku smutno tam som sem prišiel si na chvíľu vyvetrať hlavu, budúcnosť...vzťahy...a také veci,, pousmial sa a ďalej si odpíjal z vína.

,,owh eomma...pomôžem ti nájsť nejakého appu ak chceš,, povedal som pokojným hlasom a rozmýšľal ako ho rozveseliť.

,,pf...to je od teba veľmi milé ale pochybujem, že by ma niekto chcel hah,, povedal bez nejakej sebaúcty a jeho slzy boli už na pokraji oka.

,,ježinu eomma veď ty si wwh ofc, že by ťa niekto chcel, nič sa neboj ja ti pomôžem ale už nesmúť hlavne,, usmial som sa a chytil ho za ruku. On sa usmial späť a prikývol s vďačnosťou v očiach.

,,ani nevieš aký som rád, že mám dieťa ako ty Jungkookie...čo by som ja bez teba robil,, zasmiali sme sa a dopíjali naliate víno. Ešte chvíľu sme sa rozprávali a potom som ho donútil aby sme išli spať lebo zajtra ráno nevstaneme. Odprevadil som Jina až do postele lebo únava a alkohol by mu to nedovolili. Išiel som si urobil moju nightcare rutinu, natočil budík a potom som si išiel ľahnúť aj ja. 

Okay im here s novou časťou, je to trošku o ničom ale dúfam, že ste si to aspoň trochu užili. Bye luvsss :*