leave him alone |texting|•[k.th.&j.jk.]

14

,,dobré ránko zajačik,, zobudil sa mladší na mamine slová keď ho hladkala po vlasoch. Rozospato si otvoril oči a snažil sa spamätať kde je a čo sa deje.

,,Eh čo jaj uh dobré,, pretrel si oči a venoval mame úsmev.
,,Koľko je hodín?,, snažil si vspomenúť kde si včera dal mobil.

,,Je 8:03 zajačik...o 9:00 letím,, pohladila mladšieho mama po líci.
,,Choď zobudiť Taehyunga a príďte sa dole naraňajkovať,, venovala mu posledný úsmev a vyšla z izby. Išla dole do kuchyne nachystať raňajky.

Keď mladší zazrel svoj mobil na nočnom stolíku vzdialený "6000km" od neho nadýchol sa a snažil sa natiahnuť aby si ho vzal. Skoro spadol z postele ale našťastie sa mu to podarilo. Zapol obrazovku a znova na neho vyšlo niekoľko desiatok upozornení. Nad tým len pretočil očami a snažil sa vymotať z postele.

Obul si svoje zajačikovské papučky a postavil sa. Ponaťahoval sa tak, že počul ako mu popukali kosti čo si myslel, že bude volať pohrebnú službu.

Čaptavým krokom sa dočaptal do Taeho izby. Zazrel ho sladko spať na posteli. Ľahol si k nemu a užíval si pohľad na spiacu princeznú.

Mame sa zdalo, že Jungkook budí Taehyunga už nejako dlho tak sa rozhodla ich ísť skontrolovať. V Kookieho izbe nikto nebol tak sa vybrala k Taemu. Otvorila dvere a zakrútila hlavou. Videla tam  mladšieho pokojne spať vedľa staršieho.

Usmievala sa od ucha k uchu, že si Kookie rozumie s novou pestúnkou. Keby mohla nechala by ich ďalej spať no teraz to je posledných pár minút čo ich vidí. Viac pootvorila dvere a vošla do izby až k nim.

,,Zlatíčka vstávame,, Postavila sa okolo postele a tentoraz pohladila Taehyunga. Straší sa pomaly zobúdzal s pocitom, že ho zobudila jeho mama ako kedysi keď bol malý. Pretrel si oči a začudoval sa keď videl okolo seba spať mladšieho a mamu vedľa neho.

,,Oh, dobré ráno pani Jeon,, usmial sa starší a posadil sa. Lúče slnka mu pálili oči takže ich musel pozatvoriť.

,,Dobré Taehyung, ako si sa vyspal?,, Opýtala sa pokojným a milým hlasom mama.

,,Úžasne a čo vy?,, Zdvorilo sa opýtal naspäť a pousmial sa.

,,aaale...tak trošku som zo stresu nemohla spať no aspoň trochu som si pospala ale dalo sa. Poslala som príšerku nech ťa zobudí no nejako zaspal pri tebe...večne zaspatý,, zasmiala sa mama a starší s ňou.

,,Uhm to poznám,, usmial sa starší a začal hladkať mladšieho po vlasoch aby sa prebudil. Keby tam nebola mladšieho mama aj by ho pobozkal na tie jeho mäkké pery no musel sa ovládať.

,,Uhvhm čo to?,, Zamumlal mladší a znova sa preberal k životu. So zalepenými očami sa snažil vyzistiť situáciu no nevydalo...

,,No dobré ráno bludička...zablúdil si mi do postele,, zasmial sa starší a s roztaveným srdcom sledoval ako sa vedľa neho prebúdza rozospatý zajačik.

,,No vy dvaja...preberte sa a rýchlo dole na raňajky. Budem vás dole čakať...šup šup,, usmiala sa mama a s veselým srdcom pakovala dole do kuchyne. Chlapci prikývli a náhodne sa obaja spustili naspäť na posteľ. S menším pobavením sa na seba pozreli a zasmiali sa.

,,Takže ako si mi tu zaspal?,, Pousmial sa starší a očakával priamu odpoveď.

,,N-noo...bol soom unavený aaaa...no ma proste vyplo...neviem,, koktavo sa zasmial mladší a starší nad ním len s úsmevom pokrútil hlavou.

,,No fajn poď už dole, som celkom hladný,, ťapol mladšiemu po nose a postavil sa z postele. Mladší nasledoval jeho kroky lenže oveľa pomalším tempom. Straší sa na to nemohol pozerať tak si ho vzal na nevestu a znova ho ťahal dole do kuchyne.

,,Zase nepočúva?,, Zasmiala sa mama keď videla ako straší položil mladšieho na stoličku k stolu kde boli nachystané raňajky.

,,Hej...to dieťa by večne len spalo,, zasmial sa s iskričkami v očiach starší a sadol si vedľa neho.

,,A nie je ti ťažký? Veď už je veľký,, pokrútila hlavou mama a zvraštila bradu na znak začudovania.

,,Práveže vôbec...je ako bábätko,, usmial sa starší a pousmial sa nad mladším ktorý naberal červenú farbu na líca.

,,Ehm uh fajn...môžeme zmeniť tému? Nechcem aby bola reč o mne,, mladší nahodil vážny výraz. No...aspoň sa o to pokúšal.

,,Aw zajačik sa hanbí...no dobre jedzte a ja sa idem ešte nachystať,, usmiala sa mama a odyšla z kuchyne.

,,to si ako myslel, že bábätko? Minule som ti skoro spadol,, mladší sa otočil na staršieho potom čo mama odyšla.

,,To je pravda ale vtedy si sa načahoval po muchu ktorá ti zabzučala do ucha,, starší zakrútil hlavou.

,,Bruh neni to jedno? To je to isté,, "obránil" sa mladší a ďalej jedol svoje raňajky.

Za niekoľko minút ich už mama čakala pred dverami nech sa s nimi rozlúči. Tešila sa no stále jej bude Kookie chýbať. Stála pred dverami s otvorenou náručou.

Fuha už dlhšie nebola nová časť. Hej hej som lenivá. ,,Ale veď karantena je, šak času na písanie máš dosť,, Bruh, ja dám prednosť spánku a hororom...sorry ale pokúsim sa častejšie písať 🖤🖤🖤