leave him alone |texting|•[k.th.&j.jk.]

28

Bezmocného ma preniesli do postele. Ešte pred tým mi Jin obviazal ruku a dal tam nejakú masť...on vie, veď je predsa doktor. Slabý, ranený som tam ležal v chladnej posteli. Nedokázal som nič vysloviť. Moja myseľ zrazu začala pracovať a rozmýšľala nad mnohými vecami. Nad minulosťou...nad súčasnosťou...dokonca aj nad budúcnosťou. Robila si čo chcela. Nemohol som sa ovládať. Myseľ tentokrát nado mnou prevzala moc a ja som si ju nemohol vziať späť. Nezmohol som sa na nič len tam ležať a odpočúvať krik z chodby ako sa tam Jin háda s Taehyungom.

,,Čo ho nepoznáš? Veď vieš aký je citlivý! Šikanovaní ľudia to nemajú ľahké a absolútne nie je správne ich takto ignorovať...vážne si si ho dole v obývačke mohol vypočuť,, štekal Jin na Taehyunga.

,,Teraz rozprávaš ako by ho poznal celý život! Poznáš ho sotva 3 dni!,, Skríkol viac Taehyung.

,,Možno ho poznám len 3 dni...ale za tie 3 dni som sa dozvedel čím si prechádzal a ako aj psychológ si môžem dovoliť skonštatovať ako sa ten chudák chlapec cíti!,, Nevedel som, že Jin je aj psychológ...
Po tomto bola dlhšia pauza. Taehyung zrejme nevedel čo má povedať. Došli mu slová tak ako aj mne.

,,J-ja...j-ja sa bojím, že o neho prídem,, povedal Tae tichým a raneným hlasom. Ten tón v jeho hlase bolel aj mňa. Chcel som vstať...ísť ho objať a šepkať mu do ucha upokojujúce hrejivé slová ktoré by zahriali jeho krehké srdiečko no nemohol som. Nedalo sa a preto som sa naštval sám na seba, že som slaboch a nedokážem nič pretrpieť.

,,Prečo by si ho mal stratiť? Veď ťa miluje...a aj ty jeho. Jeho iskričky v očiach vždy keď sa na teba pozerá nám všetkým okolo skoro odpaľujú oči...má ich skoro ako lasre (toten lejzer keby niekto nepochopil),, pokúsil sa Jin trošku rozosmiať Taeho. Podarilo sa mu to. Som mu vďačný, že je tu pre neho...za to ho vyobjímam.

,,Ale čo keď si myslí, že som obyčajná hviezda ktorá ho ťahá za nos? Po tomto si to myslí určite,, jeho hlas sa trošku upokojil no stále bol zlomený.

,,Keby si to myslel neprial by ťa za svoju opatrovateľku...chce aby si pri ňom bol...Taehyung ver mi, klamal som ti niekedy?,, Ich hlasy sa náramne upokojili. Až to bolo skoro šepkanie.

,,Áno,,

,,Kedy,,

,,Keď si povedal, že kimchi ktoré si objednal si navaril ty,, začal mať v hlase pobavený tón. Nech mu aj vydrží.

,,Bože Taehyung,, zasmial sa Jin a zrejme objal Taehyunga.
,,A ešte jedna vec,, po chvíli prehovori.

,,Počúvam. Keď je to niečo ohľadom Kookieho urobím čokoľvek,, vykríkol. Nad tým som sa musel v duchu usmiať.

,,Nuž týka sa to aj jeho...no ide o Yoongiho. Nevidíš, že sa snaží s niekým naviazať kamarátstvo? Veď vieš, že Yoongi okolo seba nikoho nechce. Teraz asi konečne začína niekomu veriť a to je Kookie. Ber to ako zázrak z neba a nie ako podvádzanie,, Jinov tón hlasu zvážnel a Taeho zase pochytila dlhá pauza.

,,Fajn. Verím im. Mal si pravdu keď si hovoril, že veci riešim bezhlavo,, vydýchol.

,,Ďakujem Taehyung. Som rád, že si si priznal svoje chyby a pochopil okolnosti,, Jin je vážne skvelý psychológ.
,,No poď ho skontrolovať,, a jeje...idú za mnou.

,,Yoongi prepáč mi to,, povedal Tae v mojej veľmi blízkej blízkosti.

,,V pohode, aj ty mne,, odpovedal. Počkať. Takže Yoongi ležal celý čas pri mne? To on bol tá záťaž na mojej ruke...bol som rád. No zúfalý. Pokúsil som sa zaspať a podarilo sa.

...

Bolesť.

Zobudil som sa na nepríjemné pálenie mojich rezov na ruke. Na moje počudovanie som sa zvládol posadiť a usúdiť, že je už noc. Chytil som si previazanú ranu. Odhrnul som si obväz a uvidel nepeknú červenú ranu.  Dosť to bolelo a pálilo. Vyšla mi neposlušná slza. Bolesť sa rozliehala celým mojím telom. Poobzeral som sa okolo seba. Vedľa mňa ležal Taehyung zabalený v paplóne až po uši. Opatrne som si sadol na kraj mojej postele a začal pátrať po mojom mobile. Zazrel som ho na pracovnom stole oproti. Pokúsil som sa vstať. Podarilo sa...
Vzal som si ho a pozrel koľko je hodín. 

,,4:18am...fakt super,, ironicky som sa potichu pousmial. Cinkla mi správa.

Súkromné číslo:
-nemal si to urobiť
4:19am

Netušil som kto mi mohol písať o 4 ráno. Nechcel som odpovedať, odignoroval som to. Snažil som sa myslieť na niečo iné ako napríklad či sú tu chalani aby som mohol ísť zobudiť Jina kôli mojej neúnosnej bolesti. No z toho ma znova vyrušila správa.

Súkromné číslo:
-si vzácny Jungkook...
4:22am

Urobil som znova to čo mi ide. Ignoroval som to. Potom znova...a znova...a znova.

Súkromné číslo:
-viem, že si to čítaš :)
4:23am

Súkromné číslo:
-si určite vyčerpaný...mal by si ísť spať.
4:24am

Súkromné číslo:
-bojím sa o teba Kook.
4:25am

Ja:
-kto si a prečo mi kurva píšeš o pol 5 ráno?
4:27am

Súkromné číslo:
-o mňa sa zaoberať nemusíš, ja nie som podstatný :)
4:28am

Ja:
-ako sa nemôžem zaoberať tým, že mi píše nejaký skurvený psychopat o pol 5 ráno a káže mi nech sa opatrujem?
4:29am

Súkromné číslo:
-au...zabolelo...hah nie som psychopat. Len mi na tebe záleží :)
4:30am

Ja:
-ale mne na tebe nie...daj mi pokoj a už mi nepíš
4:31am

Súkromné číslo:
-ale Jungkookah...
4:32am

Nedalo mi...musel som mu odpísať. Neh už je to ktokoľvek. Ako vie, že som ranený a, že si čítam jeho prichádzajúce správy keď sme v normálnych správach a tam sa to neukazuje. Niečo sa mi tu nepáči. Rozhodol som sa nájsť Jina. Minule spal tam kde má izbu TaeTae. Išiel som tam. Jin sa tam nevyskytoval no bol tam sediaci Yoongi na mobile. Prečo je hore?

,,Y-Yoongi?,, Vykukol som spoza dverí.  

,,Jungkookah! Poď sem,, usmial sa a natiahol ruky na znak aby som si k nemu prisadol.
,,Prečo si to urobil? bál som sa...každý sa bál,, pozrel sa mi do očí.

,,Prepáč...kôli mne sme sa včera nemohli ísť pozrieť na hviezdy,, sklopil som pohľad.

,,Jungkook. Skoro si sa zabil a ty tu riešiš hviezdy,, zasmial sa.

,,Jungkookie dieťa moje! Čo ty tu??,, Vletel do izby Jin. Prečo je skoro každý hore?

,,Zobudil som sa...Jin páli ma to,, ukázal som na reznú ranu a zosmutnel.

,,Počkaj tu! Hneď som späť,, rozbehol sa po niečo do kúpeľne. Upaľoval ako rýchlik. Teraz mi on nahrádza mamu. Taehyung má fajn kamarátov. A som poctený, že som ich mohol spoznať.

Tak mám tu niečo ďalšie. Znova trošku sad a weird ale ďalšia časť bude lepšia. Sľubujem ❤️