leave him alone |texting|•[k.th.&j.jk.]

5

Zobudil som sa do slnečného dňa s celkom fajn náladou. Keby mi Taehyungie skoro ráno nerozprával rozprávku tak by som asi nezaspal a ani sa o to nesnažil. Vspomenul som si na mobil tak som ho začal hľadať. Našiel som ho pod vankúšom. Lepšie než na zemi...prišla mi nejaká správa.
Samozrejme som si myslel že to bol TaeTae no bol to Jimin. Čo môže chcieť? Už dlhšiu dobu mi nepíše. Je väčšinou s Namjoonom. No vedel som, že to raz príde. Mňa nechá na pospas a pridá sa k Joonovi.

Mochi 🍭: Kookie? :|

Cookie 🍪: áno?

Mochi 🍭: to dnes je to branné však?

Cookie 🍪: hej...zabudol si? :/

Mochi 🍭: nie nezabudol...len učky chcú aby som im pomáhal takže neviem či sa uvidíme ale pred školou 100%

Cookie 🍪: aha, noo nevadí

Mochi 🍭: ďakujem Kookie, musím ísť pa~

Cookie 🍪: ahoj~

Okej niečo mi tu nesedí...Jimin ešte nikdy nepomáhal učiteľkám. Vždy otravovali mňa...to je divné. Jimin? A pomáhať? No čo už...
Položil som mobil na posteľ a vybral sa do kúpeľne. Dal som si rýchlu sprchu a umyl si vlasy. Hneď ako som vyšiel z vane, vlasy som si vyfénoval a následne upravil. Stretol som mamu na chodbe no len som uhol a pokračoval do svojej izby. Obliekol som sa do čierneho a keďže som mal ešte čas išiel som na mobil. Ďalšia nová správa...tentokrát to bol Tae.

Gucciboy 💸: vyspal sa môj koláčik?

Cookie 🍪: áno, ďakujem Taehyungie~

Gucciboy 💸: neďakuj...pre koláčik všetko~
Gucciboy 💸: a ako ti je?

Cookie 🍪: bez teba by to bolo hrozné

Gucciboy 💸: som rád, že ti môžem nejako pomôcť

Cookie 🍪: aj ja, no už musím ísť do školy...budem na teba myslieť, pa~

Gucciboy 💸: aj ja na teba, papa~

Dal som si mobil do vrecka a tašku na chrbát. Zišiel som dole do chodby kde som sa začal obúvať. Mama ma zastihla tak prišla ku mne.

,,Zajačik nehnevaj sa toľko...,, Smutne povedala do "vzduchu".

,,Nehnevám sa,, povedal som so zatnutými zubami pretože pravdupovediac nechcel som aby sa kôli mne zase trápila. Vyšiel som z domu bez pozdravu a zavrel dvere. Prvý krát som sa do školy ponáhľal. Len tak bezdôvodne. Pri dverách som už videl stať Jimina a samozrejme vedľa neho bol Namjoon. Hneď ako si ma Jimin všimol rozbehol sa za mnou. Joon hádzal vražedné pohľady.

,,Kookieee~ tak tu si,, objal ma s úsmevom na tvári.

,,Tu som Jiminie,, zasmial som sa a objal ho tiež.

,,Mrzí ma, že dnes nemôžeme byť spolu celý deň...chcel by som no-,, nenechal som ho dopovedať.

,,Jiminie to je v poriadku,, usmial som sa a pohladil ho po vlasoch. Vyzerá to tak, že Namjoonovi to vážne všetko vadí.

,,Ďakujem Kookie,, usmial sa ešte viac a objal ma ešte silnejšie.

,,Dobre Jimin...dusíš ma,, zasmial som sa.

,,Jaj aha prepáč,, zasmial sa a pustil ma.

,,Nevadí,, pousmial som sa a znova ho pohladil po vlasoch.

,,Kookie ja už musím ísť...už je čas,, sklesol mu úsmev.

,,To je v poriadku Jimin, môžeš ísť...uvidíme sa neskôr,, pohladil som ho po tvári aby sa trošku usmial. Nemám rád keď je smutný.

,,Tak ahoj Kookie...mám ťa rád,, usmial sa a ešte raz ma objal.

,,Aj ja teba Jiminie...pa,, usmial som sa a pozeral ako odchádza. Joonov podozrivý úškrn som si nemohol nevšimnúť. Celkom som sa vtedy bál. Teda...vždy keď pri sebe nemám Jimina. Hoci taký malý človek, vie dodať toľko pocitu bezpečia...
Išiel som do školy ku skrinkám a potom do triedy. Sadol som si na miesto a znudene čakal kým príde učiteľka. Za pár minút prišla.

,,Tak...teraz pôjdeme pred školu na školský dvor. Veci ste si vezmite so sebou...pomaly každý zaradom,, rozprávala ako keby sme mali 10 rokov.

Ďalšia časť za nami...baví ma písať tento príbeh ale neviem či baví vás, tak by som bola rada keby ste mi dali vedieť či baví vás...💕🙏🏻