leave him alone |texting|•[k.th.&j.jk.]

9

Jungkook pov.
Zobudil som sa na moc žiarivé slnko. Veď ja mám v izbe vždy zatiahnuté. Poobzeral som sa okolo. Moc ma bolela hlava. KURVA KDE TO SOM?! zľakol som sa keď som videl, že nie som v mojej izbe a mojej milovanej posteli. Obzrel som sa lepšie...okolo mňa boli nejaké stroje. Wtf ja som v nemocnici? Čo sa tu kurva deje¿ Zvraštil som obočie a poobzeral sa či tu náhodou nemám mobil. BINGO! Zazrel som ho na stolíku vedľa mňa. Vie mama, že som tu? zapol som telefón a hneď mi vybehlo snáď milión správ od mami. Tak asi nevie...nuž čo. Poviem jej, že som u niekoho prespal a vybil sa mi mobil. Jop...klamať mi ide. A to som mal na sebe rád. Hm..aspoň jedna vec. No svedomie mi nedalo a stále som chcel vedieť čo sa mi stalo. Snažil som sa rozpamätať sa no...bez výsledku. Chvíľu som sedel a potom ma napadlo či som niečo nepísal Taemu. Prečítal som si konverzáciu. Vzchopil sa ma divný pocit. Nevedel som pre čo...prosil som ho o pomoc. Pomohol mi? Vzal ma sem? Nevedel som čo si myslieť. Zrazu niekto zaklopal na dvere.

,,Ďalej?,, Trošku som zakričal a sledoval kto vstúpi ďalej.

,,Dobré ráno...už ste hore? Ako vám je?,, Vošiel doktor a rýchlim krokom ku mne pribehol.

,,Noo bolí ma celé telo...hlavne hlava. Čo sa stalo?,, Pozrel som sa na neho s nádejou, že aspoň on mi porozpráva príbeh.

,,Hm...zachvíľu po vás príde návšteva. Som si istý, že on vám o tom určite rozpovie,, usmial sa doktor a začal si niečo písať na papier.

,,On?,, Naklonil som hlavu a pozrel sa na neho divnejšie než predtým.

,,Áno...ešte ostaňte ležať dokiaľ nepríde. Potom vás vezme domov,, pozdravil sa a s úsmevom odyšiel. Ostal som pozerať do blba jak idiot. To pozeranie do steny asi 15 minút ma bavilo. Mal by som to skúsil častejšie. Znova niekto zaklopal na dvere.

,,Ďalej,, pozval som dotyčného dnu. Človek vstúpil a namiesto hlavy som mu videl kyticu ruží.

,,Och Kookie...si v poriadku?,, Usmial sa a podal mi kvety.

,,TaeTae?,, Rozpoznal som danú tvár.

,,Áno,, usmial sa a pohladil ma po vlasoch.

,,Čo sa stalo?,, Zamyslene som sa na neho pozrel a ukázal nech si sadne okolo mňa. Prisadol si a začal.

,,...no a tak si tu,, dohovoril Tae monológ o tom čo všetko sa udialo.

,,Ďakujem TaeTae~,, usmial som sa a objal ho okolo krku.

,,Nemáš za čo koláčik,, usmial sa a začal ma hladkať po chrbáte. Bolo to príjemné. Mal som pocit, že som aj priadol ako mačiatko.

,,Kam teraz pôjdeme?,, Zmetene som sa ho opýtal.

,,No...zaveziem ťa k tebe domov nie?,, Poškriabal sa na krku.

,,TaeTae a nechceš u nás ostať? Prosím...,, urobil som na neho psie oči ktorým samozrejme podľahol.

,,No tak fajn...ale mám plán. Drž sa ho...v tom vaku máš všetko?,, Zodvihol ho zo stoličky a dal si ho na plecia.

,,Áno...a to mi dajú barle alebo niečo také?,, Naklonil som hlavu na bok..

,,Nie...všetko je vybavené. Ideme už domov,, usmial sa a prišiel ku mne. Vzal si ma ako nevestu a vyšiel z izby.

,,Heej ale to nieee...veď nás všetci vidia...to nemôžeš,, začal som so sebou kmitať.

,,Koláčik kľud...majú vlastný život, nech si riešia svoj,, zasmial sa a pokračoval. Vyšiel z nemocnice a smeroval k autu. Omg...to auto je jeho? Si robíš srandu...to.je.mega. Odomkol auto a posadil ma na sedadlo. Nasadol aj on a naštartoval.

,,Tak adresa?,, Otočil sa na mňa.

,,Ehhh Hliníkového 5,, zamyslel som sa a dúfal, že som povedal tú správnu adresu. O pár minút sme prišli. Tae vystúpil a mne samozrejme pomohol.

,,Teraz sa hraj na zdravého. Tvoja mama o tom nevie,, otočil sa na mňa a usmial sa. Ja som len prikývol. Tae zazvonil a ako rýchlosťou bleska sa otvorili dvere.

,,Kookie~! Ehh a vy ste kto?,, Otvorila mama.

,,Ja som Kim Taehyung...prepáčte ale Jungkook sa včera mal so mnou stretnúť ohľadom toho, že hľadá opatrovateľa. Zarozprávali sme sa a keď sme si to všimli bolo už neskoro. Nechcel som ho pustiť tak neskoro samého a bol už unavený, tak prespal u mňa.,, Začal si Tae vymýšľať príbeh aby oblbol mamu. Šikovný...podarilo sa :)))