Týždne ubiehali ako voda a zimné dni plné snehu vystriedala jar. Lara si ani neuvedomovala, že je to už vyše dvoch mesiacov čo Hermiona skamenela. Na Laru toho bolo zrazu veľa. Skúšky sa bláznivo blížili ale Larinu hlavu zamestnávala Tajomná komnata. Prechádzala sa zamyslene po chodbách, keď ju nečakane prepadol Harry a Ron.
,, Lara! Musíš ísť s nami! Musíme ti niečo ukázať." Ron chytil Laru za ruku a zbesilo ju ťahali chodbou. Zastali na jednej z opustených chodieb kde objavili trasu pavúkov. Laru striaslo takisto ako Rona a obaja ustúpili o krok ďalej.
,, Nechápem to!?" vyhŕkla Lara.
,,No vieš, je tu pár vecí, ktoré sme ti nepovedali." So sklonenou tvárou odpovedal Harry. Nasledujúce minúty boli pre Laru šok. Obidvaja priznali, že zistili čo sa nachádza v čiernom denníku, ktorý objavila aj Lara. Ukázal im spomienku, kde bola tajomná komnata otvorená. To Hagrid ju v minulosti otvoril. Teda aspoň to tvrdil denník. Lare to do seba zapadlo.
,, To preto tie pavúky. Myslíte si, že ten netvor, ktorý útočí je pavúk. Ale to nie je predsa možné, Hagrid by nič také nikdy neurobil, veď nie je ani potomok Slizolina. Vaše podozrenia sú nezmyselné. Najskôr Malfoy a teraz Hagrid."Lara nesúhlasne otočila hlavou. Ron na ňu zazrel a túto napätú situáciu prerušil Harry.
,, Ak sa na to spýtame priamo Hagrida možno dostaneme odpoveď." Na Harryho návrhu sa zhodli všetci. Dohodli si miesto stretnutia. Harry a Ron prišli pred spoločenskú miestnosť Slizolinu.
Kráčali opustenou chodbou pod plášťom. Lara mala na sebe len tenkú mikinu a preto keď chladný vietor noci zafúkal striasla sa.
Stáli pred chalupou. Lara vystrela ruku pred seba a ticho zaklopala na drevené dvere. Dvere sa prudko otvorili a v nich stál Hagrid s veľmi nebezpečnou vecou v ruke. Lara hneď zo seba a zo svojich priateľov strhla neviditeľný plášť.
,, Šmária decká! Ale ste ma vydesili! Čo tu hľadáte." Popohnal ich do chatrče. Lara nečakala na žiadne zbytočné zdvorilosti.
,, Hagrid! Otvoril si prvýkrát Tajomnú komnatu alebo nie?" Lara bez váhania vyhŕkla otázku, ktorú mu všetci chceli položiť.
Hagrid jej chcel odpovedať, keď sa ozvalo duté zaklopanie na drevené dvere. Harry neváhal a prehodil cez seba a svojich priateľov plášť. Do vnútra vošiel Cornelius Fudge, minister kúziel, ktorého Lara v živote naživo nevidela avšak v novinách mu bol často venovaný aspoň malý článok. Za ním s povýšeným výrazom na tvári vstúpil Lucius Malfoy. Lara si sama pre seba v hlave odfrkla čo bolo na jej tvári jasne čítať. Dvere sa však nezatvorili a dnu vstúpil aj riaditeľ školy Albus Dumbledore. Hlavu stočil do kúta, v ktorom stáli a tajomne sa pousmial. Lucius kráčal po Hagridovom dome a zastal tesne pred miestom kde stála Lara. Nemohla si odpustiť striasnutie, ktoré bolo spôsobené chladom Malfoya.
,, Obávam sa Hagrid, že viete prečo sme prišli." Ťažké ticho prelomil Fudge.
,, Našli sa isté okolnosti, vďaka ktorým, vás musíme odviesť do Azkabanu." Hagrid si pri týchto slovách povzdychol ale nebránil sa. Vedel, že by to bolo zbytočné. Lara prudko chytila Harryho za zápästie, pretože vedela, že by jeho zbrklá povaha okamžite reagovala.
Malfoy sa ticho prechádzal po miestnosti a sem tam nad niečím nahrnul nos.
,, A čo tu chce tento?" Hagrid zazrel na Malfoya, ktorý opäť chytal Hagridov majetok.
,, Ja? Nesiem veľmi smutnú správu pre pána riaditeľa." S úškrnom hodil pohľad po Dumbledorovi.
,, Čo ste mi chceli oznámiť Lucius." S vľúdnym úsmevom na tvári mu odpovedal Dumbledore.
,, Správna rada a ja, zastáva názor, že je najvyšší čas aby ste odstúpili. Mám pre vás aj príkaz na dočasné zbavenie funkcie." Lara vedela, že slovami správna rada aj ja, Malfoy myslí naozaj len ja. Ako už stihla rod Malfoy spoznať, vedela, že to určite nie je také čisté.
,, Ak zbavíte Dumbledora funkcie muklovským čarodejníkom už nič nepomôže!" s hrubosťou v hlase zrúkol Hagrid. Laru, Rona a Harryho trhlo.
,,Ak si správna rada želá aby som odstúpil, urobím tak.." jemne prikývol Dumbledore a úsmev neopúšťal jeho tvár.
,, Chcem však povedať, že z tejto školy odídem naozaj len vtedy, ak sa nenájde nikto kto by potreboval moju pomoc." Svoj pohľad odvrátil od Luciusa a presunul ho na trojicu skrytú pod plášťom. Akoby vedel, že tam stoja.
Už všetci opúšťali Hagridovu chatrč, keď Hagrid zastal a zvolal.
,, Ak sa niekto chce dozvedieť viac, nech ide za pavúkmi." A s týmito slovami sa zavreli dvere od chatrče.
Všetci traja počkali ešte chvíľu a až keď si boli istý, že sú sami strhli zo seba plášť.
.....
„Zbláznili ste sa? Nepôjdem do Zakázaného lesa v noci po stopách pavúkov!" vyplašene krútila hlavou Lara.
,, Lara, ak tam nepôjdeme nikdy nezistíme kto otvoril komnatu." Prosebne na ňu hľadel Harry.
,, Ron! Ty máš predsa strach z pavúkov rovnako ako ja! No tak, povedz niečo." Zúfalo sa pozrela na Rona.
„ Fajn! Ale ak dnes večer umriem nikdy vám to neodpustím a budem vás chodiť strašiť." Z Ronovho výrazu bolo jasné, že prehra Lary bola aj jeho prehra. Po ceste plnej pavúkov sa vydali do Zakázaného lesa.
,, Vy dvaja ani len netušíte kde sme?!" po chvíli vyhŕkla Lara. Ron a Harry zastali a otočili sa na ňu.
,, Ehmmmm? Harry? Lara?" Ron vystrašene vystrel prst pred seba a prehltol guču v hrdle. Lara a Harry stočili svoj pohľad do hlbokej jamy. Z nej začali vyliezať dlhé chlpaté nohy. Lara otvorila naplno svoje veľké kukadlá a striaslo ju. Chytila Harryho za rameno a začala sa triasť.
,, Sme Hagridovi priatelia." Zvolal Harry. Lara si v šere a jemnom svite mesiaca všimla pavúka veľkosti koňa.
,, Hagrid za mnou nikdy neposiela svojich priateľov." Chlpaté monštrum prehovorilo tlmeným chrapľavým hlasom.
---------------------------------------------------------
Ahojteeee :) prajem Vám nádhernú sobotu.....Kapitola vychádza dnes preto lebo zajtra nebudem pri wifi, takže Vám prajem príjemné čítanie
YOU ARE READING
Navždy A Večne Až Do Smrti (HP FF)
Fanfiction"Kto nazval lásku láskou, radšej smrť jej mohol meno dať, lebo ťažšie než úmrtie je, je večne milovať" Všetky autorské práva sú vyhradené a patria J. K. Rowlingovej (postavy, dej...) okrem mnou vymyslenej postavy