Lara rozlepila svoje oči. Osvietilo ju biele svetlo a tak ich znovu zavrela. V tej chvíli si uvedomila, kde sa nachádza. Nemocničné krídlo. Práve svitalo. Slnko vychádzalo na oblohu. Lara sa posadila na posteľ a už už sa dvíhala aby sa postavila ale jej nohy vypovedali službu. Hlava sa jej zatočila a nebyť Poppy, teda slečny Pomfreyovej a Theodora by sa zrútila na zem. Obaja ju však podopreli z jednej a z druhej strany a opäť ju posadili na posteľ.
,, Ako sa cítiš?" opýtal sa Theo a skôr než mu Lara stihla čokoľvek povedať nahla sa nad vedro so špinavými obväzmi a začala vracať. Theo jej chytil vlasy a začal ju hladiť po chrbte. Lara sa neskôr zdvihla a unavená opäť zaľahla do postele.
,, Nott! Neseďte tu len tak! Bežte za riaditeľom a oznámte mu, že sa Lara prebrala." Pomfreyová prikázala Nottovi a Lara v ten moment opäť zatvorila oči.
...
„ Dobré ráno slečna. Ako sa cítite?" keď Lara po druhýkrát otvorila oči uvidela Dumbledora stáť pri jej posteli.
,, Už to bolo aj horšie." S chabým úsmevom na perách mu odpovedala Lara.
,, Viem slečna, že sa na to možno necítite ale musím sa vás to opýtať. Čo sa tam stalo?" Dumbledorove oči ju zaujato pozorovali cez polmesiačikovité okuliare. Lare to však len teraz došlo.
,, Ja si to nepamätám pán profesor." Lara čakala slová plné sklamanie ale tie však neprišli.
,, To je v poriadku slečna, oddychujte. Uvidíme sa zajtra." S úsmevom veľkým rovnako ako jeho srdce sa Dumbledore otočil a bol na odchode.
,, Pán profesor? Aký je dnes deň?" so zaujatím sa Dumbledore opäť otočil na Laru.
,, 17. jún slečna. Zajtra je koniec školského roku. Boli ste v bezvedomí niečo cez tri týždne."
...
Lara sa zobudila pár minút po obede. Na stole mala pripravenú kôpku so svojimi vecami. Naobedovala sa z toho, čo jej na stole nechal Theo. Zvyšok dňa presedela v nemocničnom krídle, kde si buď čítala alebo pomáhala odpratať posledné veci v kabinete Poppy.
,, Ďakujem za pomoc Lara ale myslím, že by si si mala pohnúť. Práve teraz začína hostina. Mám tichý dojem, že sa ťa niekto už nevie dočkať." Poppy sa na Laru široko usmiala. Lara jej podala posledný obväz a behom sa vydala chodbami Rokfortu do Veľkej siene. V nej si už všetci vášnivo nakladali jedlo na tanier. Iba v strede stála skupinka chrabromilčanov a Hagrid. Lara sa postavila do stredu dverí a zo široka sa na nich usmievala. Hermiona si ju všimla ako prvá a s obrovským piskotom sa k nej rozutekala. Padli si do náruče a stískali sa tak akoby sa nevideli tri roky. Lare v tejto chvíli bolo úplne jedno, kto všetko si ich obzeral.
,, Chýbala si mi." Po týchto slovách sa nich zvalili Harry s Ronom a tak všetci štyria skončili v hromadnom objatí.
,, Lara! Už ti nikdy nedovolím nikoho zachraňovať." S výhražným pohľadom a vystrčeným prstom jej kázal Ron.
Lara pohľadom zablúdila k stolu učiteľov. Všimla si Dumbledora, ktorý sa na nich usmieval. Na konci stola bolo jedno prázdne miesto a Lare došlo, že Lockhart asi odišiel.
,, Vitaj nový profesor." S týmito slovami si Lara sadla k skupinke chrabromilčanov a posledný krát si vychutnávala večeru v Rokforte pred dlhými letnými prázdninami.
Po skončení hostiny sa všetci pobrali pobaliť si svoje posledné veci. Lara sa však pobrala za Dumbledorom. Odvážnym krokom prišla až k jeho dverám a chcela zaklopať. Skôr než sa stihla spamätať ozvalo sa tiché
,, Ďalej."
Lara vstúpila do miestnosti. Nebola jej neznáma. Presne takto pred rokom tu stála s rovnakými otázkami v hlave.
,, Vedel som, že prídete." spoza veľkého dreveného stola sa na ňu ako vždy usmievali modré oči.
,, Viete, pán profesor sú isté veci, ktoré mi nedajú spať a len vy mi na ne môžte odpovedať." Lara sa bez opýtania posadila do kresla pred ním.
,, Je veľmi úsmevné, že aj pred rokom ste tu takto stáli. Ak si správne spomínam vtedy ste v nemocničnom krídle ležali len tri dni." Dumbledore sa stále široko usmieval ale Lara mala na tvári kamenný výraz.
,, Rozprávam hadím jazykom. Vedela som otvoriť.." Lara nestihla dopovedať svoj začínajúci monológ.
,, Slečna, je veľa vecí, pre ktoré odpoveď zatiaľ nemám. Čo sa týka hadieho jazyka, uznávam je to veľmi zvláštna schopnosť. O celej tejto situácii som informoval vašich rodičov..." Aj Lara skočila do reči Dumbledorovi. Za celý ten čas ani len nepomyslela na to čo prežívajú jej rodičia kým bola v bezvedomí tri týždne.
,, Oboznámili..."
,, Samozrejme slečna, vedia, že ste v poriadku aj to, že ste ležali tri týždne v nemocničnom krídle." Dumbledore jej akoby čítal myšlienky.
,, Myslím slečna, že by ste už mali ísť. Zajtra predsa odchádzate." s týmito slovami sa Lara lúčila s Dumledorom skôr, než ju vo dverách zrazil Lucius Malfoy.
_____________________________
Tak a je to tu! Toto je posledná kapitola prvej časti 🤩
YOU ARE READING
Navždy A Večne Až Do Smrti (HP FF)
Fanfiction"Kto nazval lásku láskou, radšej smrť jej mohol meno dať, lebo ťažšie než úmrtie je, je večne milovať" Všetky autorské práva sú vyhradené a patria J. K. Rowlingovej (postavy, dej...) okrem mnou vymyslenej postavy
