Navždy A Večne Až Do Smrti (HP FF)

Ráno Pred Odchodom

1.9. 1991
Od Larinej návštevy Šikmej uličky ubehlo už zopár týždňov. Vlastne to boli presne štyri týždne odkedy stretla slávneho Harryho Pottera, odkedy si kúpila prútik, odkedy prvý krát uzrela čarodejnícky svet a odkedy jej neustále nedávala spať myšlienka na slová Hagrida.

,, Šmária pána to je ale rokov čo som ťa videl naposledy. Spomínam si, že to bolo v ten rok keď som teba aj Harryho bol zobrať.."
Kde zobrať? Čo to hovoril Hagrid? Je to niečo dôležité o čom by mala vedieť? Stalo sa vtedy niečo? Lara neustále nad tým premýšľala. Vždy keď sa na to spýtala rodičov, povedali jej že si to určite len zle vysvetlila. Ale, bolo to naozaj tak? Možno to len naozaj zle pochopila. Rozhodla sa, že dnes to nechá tak. Dnešný deň si nenechá ničím pokaziť, možno v Rokforte sa na to Hagrida spýta.

. . .

,, Ronald! Vstávaj nestihneme vlak už teraz dosť meškáme. A ako poznám tvojich bratov tak určite ani jeden z vás nieje zbalený. " v malom domčeku v kúzelnickej dedine sa ozýval krik postaršej nižšej ženy.
,, Česť výnimkám Molly." do malinkej útulnej kuchynky vošiel muž pomerne nízky. Mal na sebe divný zelený habit. Všimli by ste si ho už z diaľky, ale skôr by to bolo kvôli jeho vlasom, boli ryšavé. Nahol sa ku svojej manželke, ktorá bola rovnako nízka ako on a mala rovnako ryšavé vlasy. Zastrčil jej prameň vlasov za ucho a vlepil jej bozk na ružové líce.
,, Heej! Vráťte mi moje knihy. Prestaňte, vôbec to nieje vtipné. Chováte sa tak nedospelo."
romantickú chvíľu manželov narušilo dupotanie ich početnej rodiny. Z točitých schodov zbehli ich synovia, štyria zo šiestich bratov Weasleyových a za nimi sa hnalo malé dievčatko, jediná dcéra Molly a Arthura Weasleyovcov.

. . .

V ďalšom dome, tentokrát v muklovskej časti mesta sa pripravoval ďalší študent Rokfortu.
,, Hermiona? Zlatíčko už si hore? " v dome na okraji mesta sa ozýval hlas matky ďalšej čarodejnice, ktorá tento rok nastupuje do Rokfortu.
,, Áno mami, už si zabalím iba knihy a prídem sa naraňajkovať." mladá nadaná budúca čarodejnica nachádzala knihy do kufru a zbehla do kuchyne za rodičmi.

. . .

,, Dobré ráno pán Malfoy, váš otec Dobbyho požiadal aby vás Dobby prišiel zobudiť a oznámiť vám že za 5 minút sú raňajky." v obrovskom dome dalo by sa povedať že vo vile vyspával ďalší budúci študent Rokfortu. Domáci škriatok ktorý prišiel zavolať mladého blonďatého chlapca slúžil v Malfoy Manor už niekoľko generácií.
,, Vypadni ." zakričal mladý Malfoy. Malý škriatok sa s hlučným PRÁSK odmiestnil preč. V tom momente sa Malfoy chystal ísť na raňajky za rodinou v ktorej každý má svoju úlohu danú od narodenia.

,, Laraaaaa. Makaj! Nebudem tu vystavať ako keby som bol obraz." zakričal z dolného poschodia Pax.
,, Dúfam že nebudem veľmi mudrovať ale obrazy samé od seba nestoja." za chrbtom Paxa stála Yvette a uškŕňala sa od ucha k uchu.
,, Dúfaš zle, lebo mudruješ až až. " aj na Paxovej tvári sa zjavil úškrn a privinul si svoju manželku k svojej svalnatej hrudi.
,, Lara ale už vážne makaj. Inak zostávaš doma. " prehlásila Yvette a brala svojej jedinej dcére kufor ktorý bol pripravený na chodbe. Lara sa ešte posledný krát pozrela na svoju izbu. Obrovská čierna posteľ s bielymi obliečkami, biely nábytok ladený do čias renesancie a v strede izby vyčnieval zelený chlpatý pokrovec. Potom sa už iba pousmiala na svoju nástenku na ktorej boli fotky s jej kamarátkami a rodinou. Otočila sa na päte a zamierila do chodby.
,, No že sme sa dočkali vretenička." vlepil jej bozk do vlasov Pax a chcel pomôcť Yvette s kufrom.
,, Preboha!? To čo všetko máš v tom kufri veď váži asi 2 tony." zhrozil sa Pax na čo sa Lara len uchechtla.

---------------------------------------------------------
Ahojte🌌🌺ospravedlňujem sa ale táto kapitola je zase kus kratšia a aj vyšla akosi neskôr😂😊mám toho teraz veľa ale sľubujem že to už bude pravidelnejšie