Navždy A Večne Až Do Smrti (HP FF)

Vitaj Doma

,, A kde je vlastne nástupište 9 a 3/4?" otočila sa Lara s otázkou v očiach na rodičov s ktorými sa práve nachádzala na stanici Kings Cross. Je otec Pax zvieral v jednej ruke ťažký kufor a v druhej držal svoju manželku. Ani jeden nebol pripravený na to že ich malé dievčatko vstupuje do tohto sveta. Ani zďaleka neboli pripravený vidieť ju odchádzať.
,, Haló. Počúvate ma vôbec?" uchechtla sa no stále bola nervózna z celého dňa.
,, Je medzi nástupišťom 9 a 10." vrelo sa usmiala na svoju dcéru Yvette.
,, Tak načo čakáme poďme nie? Prečo nepokračujete k nástupišti?" Znovu sa Lara otočila na svojich rodičov s otázkou v očiach a vedela že sa pozitívnej odpovede nedočká.
,, To zvládneš len sa... "
,, Počkať. Ako zvládneš? Snáď zvládneme nie? " prerušila svoju mamu Lara.
,, No vieš vretenička my sa tam nedostaneme, odtiaľto už musíš ísť sama. Je nám to ľúto." uviedol na pravú mieru Pax.
,, Budete so mnou?" opýtala sa Lara a v jej smaragdových očiach sa leskli slzy. Ešte na to nebola pripravená, nebola pripravená opustiť svoju rodinu.
,, Až do konca. " šepla jej do ucha Yvette a pohladila ju po vlasoch.
,, Ľúbime ťa." usmial sa Pax a objal svoju dcéru. S týmito slovami sa Lara otočila a bola rozhodnutá ísť čelom proti múru. Doslova.
,, Hneď ako budeš mať čas tak nám napíš. " to bolo posledné čo Lara počula predtým ako zatvorila oči a rozbehla sa v ústrety novému životu.

Lara sedela vo svojom kupé a čítala si knihu. Pred 5 minútami otvorila oči keď prebehla múrom a ocitla sa pred dlhou červenou lokomotívou. Teraz už sedela na kožených sedačkách a pozerala sa von oknom na lúčiacich sa študentov so svojimi rodinami. Iba sem tam sa sa obzrela na niekoho kto si hľadal svoje kupé. Už v lokomotíve sedela hodnú chvíľu no nik si k nej neprisadol. Ani sa nesnažila otáčať na okoloidúcich, no až kým sa za ňou neozval povedomý hlas.
,, Ahoj prepáč môžem si prisadnúť." Lara ten hlas spoznala okamžite a v momente stočila hlavu ku chlapcovi.
,, Lara to si ty? Ani som ťa nespoznal. Môžem si teda prisadnúť." prekvapený chlapec s čiernymi vlasmi, zelenými očami a jazvy v tvare blesku ktorý stále stál opretý o dvere držiac v ruke klietku so svojou sovou sa prívetivo usmial.
,,Ahoj Harry, jasné aj tak som tu sama." Lara jeho gesto zopakovala a pomohla mu s klietkou.
,, Tak čo pripravená? Ako si vlastne prázdninovala?" prerušil ticho Harry.
,, Ale, dalo sa to. Pripravená? To vážne vieš aký mám strach, proste čo keď nebudem mať kamarátov, čo keď neviem kúzliť, čo keď nemám všetko zbalené a prvý deň mi bude určite niečo chýbať, čo keď, čo keď...." Lara úplne zabudla že sedí vo vlaku ktorý smeruje do Rokfortu. Úplne zabudla aj na to že vedľa nej sedí chlapec ktorý prežil. Zabudla aj na to že svoje myšlienky ktoré ju zožierali už niekoľko týždňov teraz plynú von samé a ona si ani neuvedomuje že to všetko naozaj vraví nahlas.
,, Lara! Lara počúvaj dosť! Prosím nemaj strach všetko dobre dopadne. " prerušil jej rýchle myšlienky Harry a stisol jej dlaň.
,, Ale čo keď?" Neustále pochybnosti Laru budú asi sprevádzať do Rokfortu.
,, Lara no tak, žiadne čo keď. A navyše priateľov už máš. Máš mňa. " Lare sa zaleskli slzy v očiach a Harry ju chytil za pás a silno objal.
,,Ďakujem. "

Vlak sa ešte ani nepohol keď do kupé vtrhol chlapec s orieškovými očami a podivne ryšavými vlasmi.
,, Prepáčte je tu voľné, všade je už obsadené. " hanblivo sa usmial chlapec stojaci vo dverách.
,, Jasné máme tu voľno. " rýchlo odvetil Harry ktorý chlapca ako tak poznal, lebo sa stretli pred nástupišťom 9 a 3/4. Stál tam s celou svojou rodinou, početnou rodinou.
,, Som Ron, Ron Weasley. " chlapec si sadol vedľa Lary a podla jej ruku. Ona jeho gesto zopakovala a tiež sa predstavila.
,, Lara Bromenová." chlapec stočil hlavu k Harrymu a čakal kým sa predstaví. Harry sa nestihol ani predstaviť lebo Ronovi došlo kto pre ním sedí.
,, No to ma podržte. Ty si Harry, Harry Potter. Máš aj tú, no vieš tú jazvu." Ron najskôr vyhŕkol no neskôr zahanbený sklopil hlavu. Lara vedela čo znamená tá jazva, Harry jej všetko vysvetlil. Celé prázdniny si spolu písali a Lara sa dozvedela všetko o živote Harryho Pottera. Zaujímalo ju to už v Šikmej uličke ale nepýtala sa na to. Zdalo sa jej to trošku drzé ale Harrymu to vôbec nevadilo a preto Ron dostal rýchlo svoju odpoveď.

Cesta do Rokfortu nebola ešte ani v polovici. Všetci traja sa vrelo rozprávali, diskutovali a čakali na pani so sladkosťami.
,, Prosíte si niečo miláčikovia? " cez dvere kupé nakukla pani s vozíkom.
,, Nie ďakujem mám svoje." Chabo sa usmial Ron a zdvihol podivne zabalený balíček.
,, Poprosím vás zo všetkého. " vrelo sa na paniu usnial Harry a vytiahol z vrecka celú hrsť zlatých mincí.

,,Fazuľky každej chuti, s tými opatrne, sú naozaj každej chuti. Nájdeš tam čokoládovú, med, kokos, lekvár ale môžeš natrafiť aj na špenát, pečienku či držky." Harry sa skúmavo zahľadel na obal z cukríkov. Lara väčšinu cesty pozerala von oknom alebo si čítala, iba sem tam sa zapojila do ich rozhovoru pretože sa zväčša týkal cukroviniek.
,,Môj brat George tvrdí že vraj mal jednu čo chutila ako šušeň." V tú chvíľu ako to Ron povedal si Harry začal dávať do úst cukrík no v momente keď si to uvedomil tak ho vypľul.
,, Fuuuuj." znechutene sa uchechtla Lara a vytiahla si cukrík z krabičky.
,, Povedz nám niečo o sebe Ron, my sme sa ti už predstavili." vyhŕkla odrazu Lara aby nesedela celú cestu len tak.
,, Mám 5 starších bratov a jednu mladšiu sestru. " zašušlal Ron s plnými ústami. Zdalo sa, že chcel pokračovať keď v tom mu do reči skočila znovu Lara.

,, Čo je to za..... Vec? " zvláštne sa zatvárila a ukázala na chlpaté stvorenie na Ronových stehnách.
,, To je Prašivec, môj potkan. Zdedil som ho po bratovi Percym." skleslo sa usmial.
,, Fred a George mi ukázali ako ho premeniť na žlto. Hmhm. " vyhŕkol a už už vyťahoval trošku starší a odrvený prútik keď do kupé vtrhli dievča s  hnedoryšavými vlasmi ktoré odstávali do všetkých strán.
,, Nevideli ste tu niekde ropuchu? Vraj zmizla nejakému Nevillovi." opýtalo sa dievča stojace na prahu kupé.
,, Ahoj, som Lara. " usmiala sa na ňu a zdvorilo predstavila Lara.
,, Ty ideš čarovať, no tak sa predveď." otázala sa na Rona.
,, Hmh. Slnečné svetlo ktoré, žiariš nám od rána, premeň na žlto tohto potkana." Ron zamieril prútikom na Prašivca ale nič sa nestalo.
,, Si si istý že to bolo skutočné kúzlo, nejako ti to nevyšlo. Ja som síce skúšala iba také jednoduché ale zatiaľ mi vždy vyšli. Ocullus Reparo." sadla si oproti Harryho a zamierila na neho prútikom. Zrazu sa z Harryho špinavých a polorozpadnutých okuliarov stali čistučké.
,,No to ma podržte ty si Harry Potter! Volám sa Hermiona Grangerová, teší ma Lara. A ty si?" otočila sa na Rona s trošku znechuteným výrazom čo Laru trošku vyviedol z miery.
,, Ron Weasley." odpovedal Ron zase s plnými ústami.
,, Isteže. " odpovedala, otočila sa na podpätku a chcela vyjsť von z kupé.
,, Mimochodom, mali by ste sa prezliecť za chvíľu sme v Rokforte. " zase sa chcela vydať von.
,, A máš na nose špinku, vieš o tom? Tu to." teraz sa už naozaj otočila a kráčal preč od troch detí ktoré nerozumeli tomu ako to všetko zo seba vysypala. 

---------------------------------------------------------
AHOJTE,🌺TAKŽE ZASE PO DLHEJ DOBE. OSPRAVEDLŇUJEM SA ŽE MI TO TAK TRVÁ A ŽE JU VYDÁVAM TAK NESKORO. A DÚFAM ŽE MI EŠTE ODPUSTÍTE ŽE SOM SA TAK ROZPÍSALA....
S LÁSKOU A🌺🌸❤️🌌