Navždy A Večne Až Do Smrti (HP FF)

Trošku Zmätený Koniec Roku

,, Kde je to dievča! "
,, Pane nie ste dosť silný.."

,, Hagrid! Vieme o Kameni Mudrcov. " Hagrid prekvapene vyšpúlil oči a nedobrovoľne ich pustil ďalej.
,, Hagrid? Čo je to za vajce?" Lara sa opatrne  priblížila k vajcu. Chcela sa ho dotknúť keď začalo praskať.
,,To je nórsky ostnáč! Môj brat Charlie s nimi pracuje v Rumunsku! "

,, Rozdelíme sa! Ron, Hermiona pôjdu so mnou a ty Harry pôjdeš s Larou a Malfoyom. " keď ich Hagrid rozdelil Lara naňho hodila prosebný pohľad. Hagrid jej ľútosť opätoval ale v rozdelení vykročili do Zakázaného lesa.
,, Keď sa to dozvie môj otec?! Ako môžu poslať prvákov do Zakázaného lesa! Veď tu žijú príšery a...." po dlhej tichej chvíľi sa ozval Malfoy.
Lara ho prerušila.,, Povedala by som, že máš strach." priamo sa mu až vysmiala.
Malfoy ale nič nenamietal iba sa na ňu nepríjemne zamračil. Bola si istá, že ak by pohľad zabíjal už by bola mŕtva.

,, Kôň na E5. " vyhŕkol Ron a vrhol sa zoči voči kráľovnej. Tá zdvihla svoj kamenný meč a zapichla ho do boku koňa na ktorom sedel. Ron sa zrútil na kachličkovú podlahu.
Lara z plného hrdla zvrieskla,, NIE!" ale hra pokračovala a ona sa nemohla ani pohnúť.
,, LARA! Ešte stále hráme." Harry jej pevne stlačil ruku a pohol sa pred kráľa.
,, Šach Mat! " meč z kráľovej ruky výpadol. Hra skončila. V tom momente Lara zacítila prudkú bolesť ktorá jej vystreľovala do celého tela. Nevedela odkiaľ prichádza ale bola neznesiteľná. Postupne strácala pevnú zem pod nohami. Oči sa jej zatemňovali tmou. Posledné slová ktoré, sa jej ozývali v hlave bol krik Hermiony a Harryho.,, LARA!! "

,, Ruka je v poriadku Severus. Má však ľahký otras mozgu. Treba kontaktovať jej rodičov, toho by si sa mohol ujať ty." pomedzi oči sa jej začali vkrádať malé lúčiky slnka. Niekde v pozadí počula známe hlasy ktoré sa o niečom istotne dôležitom rozprávali. Postrádala však pointu ich rozhovoru. Telo ju bolelo. Oči nedokázala odlepiť vďaka silnému svetlu.
Zrazu pocítila bodavú bolesť ktorá, ju vystrelila do sedu.
,, Ach slečna Lara. Som rád, že ste sa konečne prebrali. Iste budete mať nespočetné veľa otázok?" vedľa jej posteli stáli štyri osoby. Snape, Pomfreyová, Mcgonagallova a Dumbledore ktorý, na ňu ako prvý prehovoril. Jediný mal na tvári úsmev. Profesorka s madam Pomfreyovou sa tvárili skôr ustráchane a Snape, no mohlo to byť horšie.
Keď sa rozpamätala čo všetko sa udialo zachvátil ju pocit strachu.
,, Kde som? Čo sa stalo? Sú v poriadku? Harry, Ron a Hermiona. A čo kameň a Voldmort? " vychrlila zo seba všetky otázky čo ju ťažili. Pri mene Voldemort sa Dumbledore ešte väčšmi usmial, Pomfreyová však zhíkla a prikryla si ústa rukou.
,, Nebojte sa slečna. Všetci sa balia a" prehovorila nakoniec Mcgonagallova.
,, Balia? Ako to, že balia? " skočila jej do reči Lara.
,, Viete Lara, neprebrali ste sa celé tri dni." chopil sa reči Dumbledore.
,, Tri dni? "
,, Áno, máte ľahký otras mozgu inak by všetko malo byť v poriadku. Dúfam, že môžem očakávať vašu prítomnosť na zajtrajšej oslave, no predtým by som bol rád ak by ste sa u mňa zastavili. " žmurkol Dumbledore a Lara si všimla že Pomfreyová nie je z jeho uváženia nadšená.

,,... Päťdesiat bodov Ronovi Weasleymu...." Lara sedela vo veľkej sieni plnej jedla a ľudí. Bola ponorená do vlastných myšlienok a aj tak zachytila úsmevné a povzbudzujúce pohľady Rona, Hermiony a Harryho. Ešte stále nestrávila veci z posledných pár týždňov. Chláčik, nórsky ostnáč, tretie poschodie, Kameň mudrcov Quirrell a Voldemort.
,, Avšak musím udeliť ešte posledných päťdesiat bodov. " pri týchto slovách Lara konečne začala sto percentne vnímať.
,, Lare Bromenovej za to, že tak s radosťou porušovala pravidlá, ukázala pravú hodnotu priateľstva a to, že nezáleží z akej ste fakulty ale to aký ste človek udeľujem chrabromilu päťdesiat bodov. " všade zostalo ticho. Všetci si mysleli, že sa pomýlil. Lara opätovala úsmev Dumbledorovi. Postavila sa a pomaly, potichu začala tlieskať. 

,, Bolo to od teba veľkorysé Lara. Ďakujeme za body, slizolinská princezná." tieto vety počúvala celý čas ako kráčali k rokfortskému expresu. Slizolinská princezná, táto prezývka jej prischla od poslednej večeri v sieni. Našťastie ju používali iba Weasleyovské dvojčatá. Ale bola tu strana slizolinu, ktorá pravdupovediac Laru odvtedy prepaľovala pohľadom.
,, Nad čím premýšľaš Lara? " pohladil ju po ramene Harry.
,, Je zvláštne ísť domov, čo myslíte?" otočila sa na všetkých troch keď si vkladali kufre.
,, Ja nejdem domov. Môj domov je tu. "

____________________________________
AHOJTE🌟☀️MÁM PRE VÁS ĎALŠIU NEDEĽNÚ KAPITOLU. POSLEDNÁ Z PRVEJ ČASTI TAKŽE O TÝŽDEŇ SA VRHÁME NA NOVÉ DOBRODRUŽSTVÁ.