Navždy A Večne Až Do Smrti (HP FF)

Chlapec Ktorý Prežil, Rokfortský Správca Lesov Lúk A Hájov

Rozpršalo sa. Pred hodinou Lara vstúpila so svojimi rodičmi cez Deravý Kotlík do Šikmej uličky. Bola očarená. V živote nebola šťastnejšia. Ani dášť nemohol jej náladu pokaziť. Ba naopak, milovala dášť. Preto asi bývalá v Londýne.
,, Ide tvoje obľúbené počasie Lara, mali by sme si pohnúť už iba prútik a učebnice." obrátil sa na ňu s úsmevom jej ocko.
,, Kam by si radšej šla?" opýtala sa jej mamka. Lara neodpovedala, iba chytila rodičov za ruku a ťahala ich k obchodu z názvom Florish a Blottse.

Tento obchod sa páčil Lare najviac zo všetkých. Prevyšoval aj Madam MALKINOVÁ- hábity na každú príležitosť aj cukráreň u Floreana Fortescua. Zaujal ju ešte jeden obchod, boli tam metly rôzne dresy ale nechápala tomu, aj tak jediný ktorý sa mu vyrovnal bol obchod Čarodejnícka literatúra pre malých i veľkých. Bude to asi tým že Lara miluje knihy, tam vždy zabudne na to kde sa nachádza a aké problémy ju čakajú v reálnom svete.

Lara otvorila dvere na obchodíku a rozhliadala sa po všetkých učebniciach ktoré potrebovala. Zaujali ju však knihy pre staršie ročníky. Starodávne runy a Astronómia? Lara už teraz vedela že si ten predmet obľúbi. Vždy ju fascinovali súhvezdia a hviezdy. Dokonca vždy túžila niesť meno po nejakej hviezde.

Chlapec ktorý prežil dnes oslávil svoje 11 narodeniny. Spolu s veľkým obrom prechádzal Šikmou uličkou. Obzeral sa po čarodejníckych obchodoch. Už mu chýbal iba prútik. Hagrid si niekam odskočil, už to bolo iba na ňom.

,, Tak a už iba prútik. Chcem byť čo najskôr doma a zabaliť sa do deky. Mohli by sme si pozrieť nejaký film čo na to poviete? " opýtala sa Yvette a striaslo ju od zimy. Asi nebol najlepší nápad v tomto počasí dať si šaty. Pax sa neotáľal, vyzliekol si koženú bundu a prehodil ju na plecia svojej milovanej manželky. Lara zbožňovala lásku svojich rodičov. Aj keď si nehovorili že sa ľúbia, je veľa možností ako vyjadriť lásku.

,, Lara, no tak choď. Prídeme po teba len si niekam odskočíme." Poposúrila ju mama, pretože zamyslená Lara nevyzerala že by sa niekam chystala. Lara ani nestihla nič povedať keď ju rodičia nechali stáť uprostred Šikmej uličky. Late neostávalo nič iné, preto chytila kľučku dverí od obchodu z názvom Olivanderovci. Jemne potlačil za kľučku a vošla dnu. Až teraz si všimla že tu nieje sama. Pred pultom stál chlapec, mohol byť v jej veku. Vychudnuty pomerne malý ale aj tak vyšší ako Lara. Čierne vlasy, okuliare a zelené oči, dokonalá kombinácia. Lara chcela poukázať na svoju prítomnosť no chlapec sa otočil, dobre že mu nevypadli oči a jemne ho trhlo. Lara si to všimla, a preto sa rýchlo ospravedlnila.

,,Och ahoj, prepáč nechcela som ťa vystrašiť ja len.... Chcela som na seba upútať pozornosť ale. " Lara sa začala ospravedlňovať ale aj tak nevedela čo má povedať.
,,Mhh Ahoj, to je v poriadku" chlapec sa na ňu hanblivo usmial a pokračoval.
,,Mimochodom volám sa Harry, Harry Potter. " vystrel k nej ruku. Lara ju okamžite prijala.
,, Lara, Lara Bromenová. Teší ma." v momente keď sa ich ruky spojili sa obchod zatriasol. Ozval sa syčivý hlas.
,,Osud sa vyplní, proroctvo sa naplnilo." Lare prišlo nevoľno keď na chvíľu zavrela oči videla seba, hrad a tohto chlapca. Neskôr sa obraz zmenil videla iného chlapca s blonďatými vlasmi a prutikom v ruke, bol o dosť starší a mieril ním pred seba, celý sa triasol. Obraz sa znovu zmenil bola v cudzom dome so svojimi rodičmi boli asi Vianoce, bola v kruhu ľudí, ryšavé deti ich rodičia niekoľko starších ľudí ale necítila sa cudzia. Ba dokonca bola šťastná, smiala sa. Všetko to skončilo a zrazu videla ruiny nejakého hradu. Zatočila sa jej hlava ale Harry bol bystrejší a preto ju podoprel.
,, Si v poriadku? " neisto sa na Laru usmial.
,, Ďakujem, áno som, to bolo len..." ani sama nevedela čo sa vlastne stalo. Bola to budúcnosť to čo videla?
,, Pán Potter, slečna Bromenová, už som si hovoril kedy prídete. Pamätám ako keby to bolo včera čo vaši rodičia si pri mne kupovali prutiky, pán Potter. " spoza poličiek s malými krabičkami sa vynoril starý muž. Bol pomerne nízky mal šedivé vlasy a zvláštnu farbu očí, sivasto-modrú. Lara také oči ešte nevidela.
,, Prepáčte pane ale..." nestihla Lara dopovedať pretože starší pán začal vyťahovať krabice.
,, Pre vás Pán Potter, prútik z tisu 12 a pol palca ohybný, jadro z vlasu jednorožca. Pre vás slečna Bromenova buk 14 a štvrť palca nepoddajný jadro z vlasu víly." starý muž im podal prutiky. Lara ani Harry nevedeli čo majú spraviť. Blbo sa pozreli na starého pána a ten rozhorčene vykríkol.

,, Mávnite nimi! No tak." Obidvoch ich trhlo od ľaku. Naraz mávli prútikmi a všetko sklenené sa v obchode roztrieštilo.

,, Tak to asi nebudú tie pravé, nevadí." trochu ho to zaskočilo ale začal vyberať ďalšie a ďalšie prutiky. Ešte hodnú chvíľu skúšali prútiky kým...
,, Nech sa páči pán Potter prútik z cezmíny, 11 palcov jadro je pero z fenixa" Harry si zobral prútik do rúk, nemusel ním ani mávnuť pretože sa prútik rozžiaril.

,, Zaujímavé veľmi zaujímavé. " poznamenal Olivander ale Lara tomu nechápala.

,, Prepáčte pane ale čo je také zaujímavé?" nechápavo sa opýtala Lara.

,, Viete slečna, každý kto sa zaoberá výrobou prútikov jasne vie že iba prútik si vyberá svojho majiteľa. A konkrétne tento prútik má svoje dvojča. A majiteľ toho prútika spôsobil pánovi Potterovi toto" povedal a ukázal na čelo harry kde sa mu črtala jazva v tvare blesku. Harry sa na Laru pozrel pohľadom že "neskôr ti to vysvetlím" a preto to Lara neriešila.

,, Ale čo s vami slečna, je to ťažké. Ale viete čo, niečo ma napadlo, počkajte prosím. " Pán Olivander zašiel dozadu za poslednú policu a vytiahol z nej podlhovastú smaragdovú krabičku.
,, Vyskúšajte slečna ale nič vám nesľubujem je to originál na svete je iba jeden." Lara už bola zúfalá čo keď nepatrí do tohto sveta, čo keď sa niekde stala chyba a ona vôbec nedokáže čarovať?
,, Drevo je z viniča, dĺžka je 12 a tri štvrte palca jadro blana z dračieho srdca, pružný." Lara sa ledva dotkla prútiku a zlatisté svetlo ožiarilo celý obchod. To svetlo bolo také silné že odpálilo všetky rastliny vo vnútri obchodu.

,, Tak toto som nečakal slečna. Som zaskočený ale musím vás dopredu upozorniť že tento prútik je veľmi mocný a dostal sa do rúk ešte mocnejšej čarodejnice, buďte opatrná každý prútik má svoju históriu no tento ju má obzvlášť temnú.Vy dvaja dokážete ešte veľké veci slečna Bromenova a Pán Potter. " Keď to Olivander dopovedal ozvalo sa klopkanie na výlohu obchodu. Lara sa s prekvapením otočila a uvidela veľkého obra ktorý v ruke držal klietku s bielou sovou vo vnútri.

,, Všecko najlepšie Harry." Lara aj Harry poďakovali, zaplatili za prutiky a vybehli von z obchodu.
,, Ahoj Hagrid. Dobrý deň." pozdravili obra zborovo.
,, A ty si kdo? " opýtal sa obor, Lara usúdila že sa volá Hagrid.
,, Viete no ja...." skôr než stihla čokoľvek povedať pribehli jej rodičia s úsmevom na tvári.
,,Lara tak čo už máš vybratí prútik." Larina mama sa otočila k Hagridovi a jej úsmev na tvári zamrzol. Vyzeralo to veľmi kŕčovito ale aj tak to zamaskoval jej muž.
,, Hagrid tak rád ťa vidím. Ako sa darí."

,, No na môj dušu. Bromenovci? " vyhrkol prekvapene Hagrid.
,, Tým pádom ty musíš byť isto iste Lara? Ja som Hagrid rokfortský správca lesov lúk a hájov. " Hagrid natiahol obrovskú dlhočíznu ruku k Lare.
,, Teším Hagrid." prívetivo sa usmiala Lara a jeho gesto zopakovala.
,, Šmária pána to je ale rokov čo som ťa videl naposledy. Spomínam si, že naposledy to bolo v ten rok keď som teba aj Harryho bol zobrať.."
,, Hagrid! " nestihol to dopovedať lebo mu do reči skočila Yvette.
,, A dosť, to by hádam stačilo. "
A tak sa Lara v ten deň nedozvedela odkiaľ je jej tento svet tak blízky, no dozvedela sa že v jej živote je veľa tajomstiev ktoré niesu preskúmané.