Revenge

4.

"Ale pán D...." Začal, no prerušil ho neznámy vzadu.

"Ja to vybavím." Povedal znovu a ešte stále stál vzadu, takže som naňho nemala výhľad.

"Lenže my sme tu niečo práve mali rozrobené." Prehovoril opäť a nepohol sa odo mňa. Začala som sa cítiť veľmi nepríjemne a priala som si, aby mi narástli krídla a mohla som odletieť.

"Vy neviete kto som pán Borgas?" Stavím sa, že nadvihol obočie a zamračil sa. Hlas mal hrubý a myslím si, že sa už určite hneval.

"Iste že viem. Tak teda možno inokedy." Prešiel svojou rukou po mojom ramene a potom odišiel preč. Bleh! Fuj! Striasla som sa, no stále som sa neodvážila postaviť a odísť tiež, pretože som nechcela vedieť, čo sa stane ešte len teraz. Počula som o malú chvíľu kroky, ktoré sa blížili smerom ku mne.

"Tak slečna Anderson." Prehovoril a mne sa podlamovali nohy aj keď som sedela.

"Myslel som si, že som Vám to pred pár dňami vysvetlil dosť jasne." Sadol si na miesto, kde sedel pred malou chvíľou ešte riaditeľ a ja som opäť hltala jeho oči. Mal ich tak nádherne! Spamätaj sa Rebekah! Je to psychopat, ktorý ťa sleduje.

"Sám ste si to zavinili." Zamračila som sa a pozrela naňho rázne, no on na moje počudovanie sa rozosmial. Mal tak krásny smiech, že som aj na malú chvíľu prestala myslieť na to, že to je chlap, ktorý vie aj to aké číslo nohavičiek mám a že ho mám veľkú chuť zabiť.

"Slečna Anderson, Vaše srdce bije tak o závod, že ma to priam až rajcuje, no späť k téme. Na kamerách je jasný dôkaz, že škrabanec na mojom aute pochádza od Vás." Pozrel opäť na mňa a prešiel ma pohľadom zhora na dol.

"Ako som si to teda sám zavinil?" Nadvihol obočie a hlbšie sa mi zadíval na tvár. Dúfam, že na nej nič nemám, pretože by to bolo trápne.

"To čo ste mi spravili na dámskych toaletách na stretnutí bolo od Vás nie veľmi pekné. Na viac Vás žiadam, aby ste ma prestali sledovať, pretože ja s Vami nechcem mať nič spoločné." Povedala som rázne a prižmúrila naňho oči...

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Bola veľmi krásna, keď sa hnevala a snažila sa ma od nej držať čo najďalej. Jej myšlienky boli tiež veľmi zaujímavé a miestami aj vtipné. Jej srdce bilo vždy rýchlo, keď som sa objavil v jej blízkosti, no čo ma dokázalo naštvať bolo to, ako sa ju snažil ten odporný starec Borgas presvedčiť, aby ho uspokojila. Šťastie bolo v tom, že sa mi skôr skončilo pojednávanie a mohol som konečne odísť. Lenže keď som prišiel k autu a zbadal som tam ten dlhý škrabanec, tak ma to nehorázne naštvalo. Bol som totálne rozčúlený a snažil som sa zistiť, kto to mohol spraviť. Keď mi však pohľad padol na auto vedľa, ktoré bolo zaparkované, musel som sa zasmiať. Presne som vedel, že to spravila Rebekah. Pred pár dňami na tom stretnutí bola tak vyľakaná, že ledva stála na nohách, no keď sa ďalšie dni neukázala v škole, tak som bol mierne nahnevaný. Najviac ma však tešilo to, že sa jej nesmierne páčia moje oči a že ju dokážu tak pohltiť. Síce so mnou nechce mať možno nič spoločné, no ja s ňou plánujem mať veľa veci spoločných, vrátane aj môjho priezviska D’Arezzo.

"Takže ak dovolíte, ja teraz odchádzam." Rozhodne sa postavila a začala kráčať preč. Ani raz sa neobzrela, no za to som až sem cítil jen prenikavú vôňu krvi, ktorá ma priam lákala po jej ochutnaní. Prvý krát som to spravil v jej dome a bolo to niečo neskutočné. Jej krv je ako sladký nektár, ktorý potrebujem každý deň.

"Ešte sme neskončili." Povedal som si sám pre seba a uškrnul sa. Veď ja si ťa počkám po skončení vyučovania sladká Rebekah a potom budeš už iba moja...

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Vyšla som odtiaľ radšej rýchlo von, pretože som sa cítila zvláštne. Celý deň sa tiahol veľmi pomaly a mne sa to nepozdávalo. Keď sa skončili všetky prednášky, tak bolo už parkovisko takmer úplne prázdne a na ňom bolo už len zopár áut, ktoré patrili našej triede. Všetci už poodchádzali a ja som sa chystala tiež, no keď som vyšla z budovy, tak ma išlo poraziť. Dokonalý muž s neznámym menom, ktorý vraj pozná číslo mojich nohavičiek stál pri svojom aute a keď ma zbadal, tak zo mňa celý čas nespustil zrak.

"Dobre to zvládneš Rebekah. Len prejdi nenápadne, aj keď povedzme si, že si vybral úchvatné miesto na státie akurát tak, kde je miesto vodiča z mojej strany, ale tak to prežiješ." Snažila som povzbudiť samú seba, no nijako mi to nepomohlo. Nadýchla som sa a vybrala sa k svojmu autu.

"Nástup si do môjho auta a hneď." Zavelil a ja som si dovolila zasmiať sa.

"Prepáčte? Kto ste, že mi budete rozkazovať?" Nadvihla som pobavene obočie, no on sa len mračil a zatínal sánku. Do pekla, musí byť kurva tak neskutočne pekný?!

"Mám ti nebodaj pripomenúť, akú škodu si spôsobila môjmu autu?!" Povedal hlasnejšie, až sa pri nás zastavil Darvin a aj dievčatá.

"Vidíte ako sa so mnou rozpráva?!" Otočila som sa na nich, no oni mali pohľady sklopené k zemi. Tak moment...

"Darvin? Ty mu nič nepovieš?" Otočila som sa naňho s prosbou, no Darvin bol ticho. Čo sa tu do pekla deje.

"Ešte ti to nedošlo? Tak inak." Zasmial sa ten neznámy a potom pozrel na Darvina.

"Darvin? Zavolaj mužov, nech prídu po jej auto a nech jej ho odnesú k domu. Adresu budú mať v správe, ktorú pošlem. Leonora ty zatiaľ vybav izbu pre Rebekhu, kým prídeme na miesto a Julia ty vybav ochranku, ktorá sa k nám pridá počas cesty. Ten idiot Fabian už určite vie o tom, že som ju našiel." Prehovoril rázne a všetci ho poslúchli presne na slovo a to len ja ako idiot som tam stála s otvorenými ústami a pozerala na svojich kamarátov, ktorí dobre vedeli, čo je tento človek, alebo bohvie čo je, čo je zač a nič mi nepovedali. Tak toto si rozhodne nenechám. Kým sa on díval zatiaľ na nich ako sa pobrali preč, tak ja som sa rozutekala čo najďalej od neho...

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Otočil som sa na ňu, že ju posadím do auta, no už tu nebola. Pretočil som očami nad tým, že sa snaží újsť. Ďaleko nezájde, pretože ju ochvíľu chytím, no to si zavarí len zbytočne ona, pretože keď ma niekto nepočúva, tak sa neviem ovládať. Upíriou rýchlosťou som sa dostal pred ňu, smerom ktorým behala a obzerala sa do zadu, či ju nepremasledujem. Zrazu narazila rovno do mňa a skoro spadla nebyť toho, že som ju hneď zachytil. Vystrašene zdvihla pohľad smerom k mojim očiam, ktoré boli plné plameňa hnevu, no aj vzrušenia z toho, že ma nechce poslúchať.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~